Z kroniky mesta

 

     "Boli to vlastne podzemné byty, do ktorých sa obyvateľstvo presťahovalo pred zimou, dažďom alebo aj pred nepriateľmi. Ako vznikli tieto chodby ťažko uhádnuť a nevieme tiež dobu ich vzniku. Podľa niektorých dejepiscov, tieto kryty vznikli už v dobe dávnej, z ktorej máme už nálezy. Najlepší uhorský znalec neolitného prasídlištia Waninsky udáva rôznu dobu. Zisťuje, že podobné kryty sa nachádzajú aj v Anglii a Japonsku. Boli to spočiatku praveké kryty na spôsob jednoduchých jám. V našom okrese však máme obydlia prahistorického človeka vo forme podzemných chodieb ako podzemných bytov, kde nie jedna rodina ale celý kmeň nájde úkryt. Sú to chodby čachtické a novomestské. Prvý skúmateľ a najlepší znalec podobných krytov bol kňaz Karner Lambert. Jeho dielo vyjdené v roku 1903 spomína i Čachtice. Novomestské kryty neuvádza, lebo tieto neboli v tej dobe tak známe.

 

     Prvý, ktorý sa s nimi zaoberal bol Reviczky, len škoda, že ich nepreskúmal. Povesť o nich je rôzna. Jedni pripisujú spojmi s Čachtickým hradom, druhí s beckovským hradom a nazývajú ich „chodbami“. Účel týchto chodieb je však iný. Bol krytom našich dávnych predkov a ochranou pred nepriateľom do 17.storočia. Tvrdenie toto popiera táto skutočnosť. V dobe imobilizácie v dňoch septembrových 1938 za bývalej ČSR bolo treba postarať sa o protiletecké úkryty.

 

     S pomocou finančnej podpory boli tieto úkryty nájdené a použité na ciele protileteckej obrany. Protivojnový situačný plán znázorňuje ich položenie. Pri ich oprave a obnovení bolo dbané i o ich preskúmanie. Tu sa zistilo, že povesti okolo nich sa zakladali na skutkovom stave a sú hodnoverné. Najzaujímavejšie čo do zostavenia, obydlenia a dávnovekosti sú chodby č. 1,2,3,4,10, ktoré sú bližšie opísané v situačnom nákrese a sú pravdepodobne aj spojené prechodmi so susednými chodbami. Preskúmanie chodieb som previedol sám s robotníkmi a Richardom Krátolom. Sú v hĺbke 10 – 20- 25 metrov. Najlepší vchod do nich je  /do hornej/ z dvora domu Štukovských a do dolnej chodby z Lúky, a ulice Jána Hollého do domu Štukovských. Zelené spojky znázorňujú smer kam chodby vedú. Chodby nemohli byť celkom prebádané pozdĺž, prípadne k ich konečnému cieľu, lebo miestami sú zasypané. Chodby sú suché, kamením vyložené, možno v nich chodiť rovno, teda miestami sú vysoké  viac ako 2 metre, Tam, kde sú pod mestom našli sme ich celkom čisté. Niet v nich hadov, potkanov alebo iného. Vzduch je suchý a možno v nich pravidelne dýchať. Išli sme po príčine toho a zistili sme, že naši predkovia pamätali miestami na povetrnostníky, ba miestami je i prievan.

 

     Veľmi vzornou, pevnou a pri tom starodávnou stavbou je tzv. hrad u chodby č.1. Idúc do dvora vchod je nenápadný a prídeme do tzv. „bojujúcej uličky“. Táto cesta je tak úzka, že sotva jeden človek cez ňu prejde. Vysoká je asi 1,5 m, ďalej sa znižuje. Úzka je 50 – 60 cm. Ide kľukato a vedie do labyrintu chodieb. Z oboch strán je vyložená kamením. Kameňmi nie je vykladaná podľa dnešného spôsobu, ale hranou vyčnieva z hĺbky strán. Spôsob tento bol tiež preto potrebný, aby keď ukrývať sa majúceho nepriateľ prenasledoval, mohol tento nepriateľa v úzkej uličke ľahko skoliť a zatarasiť ďalšiu cestu. Asi po 5 min. blúdení prídeme do obývacích miestností, kde musela byť aj kuchyňa, pretože sa tu našli zvyšky zhorenín, popol, čo svedčí na ohnisko. Ďalej sa našli črepy. Niektoré pripomínajú popolnice vlnovité. Odtiaľto by sme sa dostali do dolných miestností, ale prechádzanie by bolo životu nebezpečné. Možno sa do nich dostať z ulice od p. Štukovského. Do hĺbky sme v týchto chodbách nekopali, jednak pre nedostatok peňazí a času. Bolo by však v záujme veci len na skúšku kopať na 1-2 m do hĺbky v chodbách, lebo je predpoklad, že pod nimi sú tiež tmavé chodby alebo by sa zistilo, či sa tu nenachádzajú popolnice, kosti zo starého osídlenia. Idúc smerom 1a pri cintoríne  v chodbe vidieť kamennú stenu a iste je to zvyšok základov opevnených starých múrov novomestských. Ako vznikli tieto chodby: Nemožno zistiť ani preskúmaním, ani sa nenachádza o nich nijaký listinný záznam. Súdiac však z celej stavby i z toho, že miestami sú spojené s prameňmi vôd možno hovoriť, že v dávnych dobách musela tu byť väčšia podzemná rieka, táto zanechala svoje koryto a starí ľudia toto koryto len rozširovali utvoriac tak vhodné bydlisko. Ak je tento názor správny, tak potom môžeme prijať i povesť o podzemnej chodbe ako spojky hradov Trenčín, Beckov, Tematín, Čachtice."

 

Upozornenie: text je použitý z Kroniky mesta č.2, v skrátenej podobe