Geologické podmienky

Nové Mesto nad Váhom leží na Považí v mieste, kde sa rieka Váh a jej údolie rozširuje do nížiny. Mesto sa rozprestiera na pravom brehu rieky Váh a leží medzi Bielymi Karpatmi, Malými Karpatmi a Považským Inovcom. Na jeho území je hojný výskyt vyvýšenín tvorených sprašovým profilom.

     Tento sprašový profil je vlastne ílovitá pôda, ktorá obsahuje i značné množstvo vápnika. V sprašiach sa nachádza štvrtohorná fauna s bohatým výskytom kalcitu, dolomitu a je to významná archeologická lokalita. Oblasť Mnešíc, kde kedysi stála tehelňa, je paleolitickou lokalitou, ktorej  spodné vrstvy sú z obdobia 240 000 rokov pred naším letopočtom.

     Materiál spraše je na suchu veľmi pevný, nepotrebuje ďalšie spevňovanie. Na výstavbu podzemných priestorov má preto vhodné podmienky. Ale keď sa dnu dostane voda, materiál je nestabilný, nastávajú zosuny pôdy. Zmäknutie pôdy a podmytie môže spôsobiť zrútenie chodby.

     Spodná voda v tejto oblasti siaha v rozpätí hĺbky 16 – 18 metrov (v oblasti starého mesta), v okolí Váhu je to okolo 10 m. Hĺbka okolo 16 m bola v minulosti postačujúca na vybudovanie až troch poschodí chodieb. V niektorých pivniciach sa nachádzali studne ako hlavné zdroje vody, o čom svedčí aj doteraz viditeľná studňa v jednej z mestských pivníc.