Účel chodieb a pivníc

     Viacerí historici spájajú vznik Nového Mesta už s pravekom. V kronike mesta sa píše: "Súdiac však z celej stavby i z toho , že miestami sú spojené s prameňami vôd možno hovoriť, že v dávnych dobách musela tu byť väčšia podzemná rieka, táto zanechala svoje koryto a starí ľudia toto koryto len rozširovali utvoriac tak vhodné bydlisko."

     Slúžili na rôzne účely. Spočiatku to boli praveké byty na spôsob jednoduchých jám. V období nájazdov Turkov (v roku 1241) slúžili chodby ako úkryt pred nepriateľom.

     Úryvok z MK číslo 2 str. 83: "Predkovia naši v týchto chodbách sa schovávali pred Germánmi a Tatármi. Dosvedčuje to i nápis na podobných chodbách čachtických, v ktorých bolo ešte 17.stor. možno vidieť "propter metrum Turcarum et Germanorum ".

     Hlavné využitie týchto chodieb bolo v prvom rade obranné. Niektoré chodby boli dokonca upravené na bojové podmienky. Ľudia ich využívali aj pri Tureckom vpáde v roku 1599. Neskôr boli využívané aj pri povstaní Štefana Bočkaya.

     V dvadsiatom storočí boli pivnice upravované podľa mestských nariadení a využívali sa aj v prvej a druhej svetovej vojne (aj protiletecké úkryty).

     Záznam o tom je v kronike: "Účel týchto chodieb je však iný. Bol bytom našich dávnych predkov a ochranou pred nepriateľom do XVII. Storočia. Tvrdenie toto podopiera táto skutočnosť : V dobe mobilizácie v dňoch septembrových 1938 za bývalej československej republiky bolo treba postarať sa o protiletecké úkryty. S pomocou finančnej podpory okresu boly tieto úkryty nájdené a použité na ciele protileteckej obrany. Pripojený situačný plán znázorňuje ich položenie."

     Podzemné katakomby ďalej slúžili aj na úschovu cenností a potravín. Keďže bol článok písaný v dobe antisemitizmu, nie sú tam spomenuté fakty o využívaní chodieb židovským obyvateľstvom. Nové Mesto nad Váhom a jeho okolie bývalo bohato osídlené Židmi. (viď štatistiky) Väčšina obývala centrum mesta. Keďže boli zväčša majetnejší, svoj majetok si schovávali aj do pivníc a podzemných priestorov.

     Keď sa v roku 1938 vykonával výskum týchto chodieb, našli sa i priestory kuchyne. "Asi po 5 minútovom blúdení prídeme do obývacích miestností, kde musela byť aj kuchyňa, poneváč sme tu našli zbytky zhorenín, popol, čo svedčí na ohnisko. Ďalej sme našli črepy. Niektoré pripomínajú popolnice vlnovité a tiež stredoveké s krížom."

     O týchto chodbách sa tradovali aj rôzne povesti. Ich hodnovernosť však nie je overená. Tradovalo sa napríklad, že tieto chodby  viedli až na Čachtický hrad a že boli také veľké, že tadiaľ mohol kľudne prejsť koč so záprahom. Úsek takto neuveriteľne veľkej chodby však existuje, ako vo svojej práci uviedla Janka Juráčková a dodáva, že ju aj videla.

     Medzi ďalšie povesti patrí napríklad to, že celé mesto bolo pospájané chodbami, čo sa vo všeobecnosti vlastne potvrdilo.

     Ďalšou povesťou je, že pod bývalým Bergerovcom (dnes Villa Regia a okolie) sa nachádzala skrytá nemocnica. (O túto vec sa prišli zaujímať do nášho mesta dokonca z Národného Pamiatkového Ústavu.

     Úryvky z kroniky mesta: "Povesť o nich je rôzna. Jedni pripisujú spojenie s Čachtickým hradom, druhí s beckovským a nazývajú ich "chodbami".

"Pri ich oprave a obnovení bolo dbané i o ich preskúmanie. Tu sa zistilo, že povesti okolo nich sa zakladaly na skutkovom stave a sú hodnoverné."