Pod pojmom orgány krízového riadenia rozumieme zákonom menované orgány štátnej správy a samosprávy predurčené k riešeniu krízových situácií, ktoré mohli vzniknúť na území SR. Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
V súlade s touto právnou normou sa za orgány krízového riadenia považujú:
· vláda SR, Bezpečnostná rada SR,
· ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
· Národná banka Slovenska,
· bezpečnostná rada kraja,
· obvodný úrad,
· bezpečnostná rada obvodného úradu,
· obec.
Integrovaný záchranný systém
Integrovaný záchranný systém (IZS) je komplex vyčlenených súčastí štátnych orgánov, obcí, súčastí ozbrojených síl, záchranných útvarov, občianskych združení a ďalších právnických a fyzických osôb. Koordinujú činnosti pri záchranných a likvidačných prácach (ZLP) v priebehu krízových javov. Nový systém organizácie a riadenia ZLP mal mať za cieľ predovšetkým:
- zabezpečiť právnu ochranu osôb vykonávajúcich ZLP,
- koordinovať súčinnosť záchranných jednotiek na základe právnych úprav (vrátane koordinácie činnosti síl a prostriedkov štátnej správy a podnikateľských subjektov),
- umožniť izoláciu a ochranu priestoru likvidácie krízy,
- vytvoriť podmienky na účelné doplnenie novou technikou, ktorá využíva najmodernejšie technológie a pritom vylúčiť duplicitu pri obstarávaní tejto finančne náročnej techniky,
- vytvoriť nový informačný systém so vzájomne prepojenými databázami,
- zjednotiť systém spojenia s dôrazom na spojenie miesta zásahu s riadiacim centrom,
- organizovať spoločné cvičenia a zlaďovanie činnosti záchranných jednotiek rôznych subjektov počas zásahu,
- vytvoriť skupinu expertov z rôznych špeciálnych odborov (medicína a psychológia katastrof, chemicko-biologické rozbory, statické, dynamické a hydrologické posudky).
Zložky IZS
Orgány a inštitúcie vstupujúce do krízového riadenia
Orgány obce
Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ukladá obciam zriadiť krízový štáb ako výkonný orgán orgánu krízového riadenia obce. Jeho úlohou je analyzovať KSi, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v pôsobnosti obce v období KSi mimo času vojny a vojnového stavu.
Obecný úrad:
- organizuje prípravu obce na krízové situácie,
- rozpracováva úlohy krízového plánu kraja, zriaďuje bezpečnostnú radu obce,
- poskytuje hasičskému a záchrannému zboru (HaZZ) kraja podklady a informácie potrebné k spracovaniu krízového plánu kraja,
- zhromažďuje údaje, počet a evidenciu osôb,
- podieľa sa na zaistení verejného poriadku,
- zoznamuje právnické a fyzické osoby s pripravovanými krízovými opatreniami.
Bezpečnostná rada obce (BRO) predstavuje orgán koordinácie pre prípravu obce na krízové situácie. Je pracovným orgánom starostu obce. Jej zloženie pozostáva z:
- predsedu (starosta obce),
- tajomníka OÚ,
- príslušníka Polície SR,
- príslušníka HaZZ obce,
- veliteľa dobrovoľných hasičov obce,
- tajomníka bezpečnostnej rady obce.
Bezpečnostná rada obce prejednáva zaistenie pripravenosti správneho obvodu určenej obci na krízové situácie, vrátane návrhov konkrétnych riešení tejto pripravenosti. Rozpracováva úlohy krízového plánu kraja. Vydáva ročnú správu o stave prostriedkov pre varovanie osôb v správnom obvode obce a spôsob zaistenia náhradného varovania. Ďalej prejednáva evakuačné plány osôb z ohrozeného správneho obvodu obce, správu o činnosti a pripravenosti zložiek IZS, umiestnených v obci. Predkladá návrh o množstve finančných prostriedkov v rozpočte obce, vyčlenených k zaisteniu prípravy na krízové situácie v obci. Informuje o financovaní krízových opatrení v správnom obvode obce pri vyhlásení krízového stavu v uplynulom rozpočtovom roku ako aj hodnotenie krízovej situácie a prijatých opatreniach. Podieľa sa na vypracovaní vonkajšieho havarijného plánu a podmienkach núdzového prežitia obyvateľstva.
Krízový štáb obce je pracovným orgánom starostu obce, ktorým je aj zvolávaný. Má podobné zloženie a poslanie ako krízový štáb kraja, ale je iba v rozsahu určenej obce.
- zabezpečuje hlásnu službu na území obce,
- koordinuje činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,
- koordinuje činnosť IZS obce, profesionálnych záchranárskych zložiek nasadených v obci, síl a prostriedkov CO obyvateľstva pridelených so súhlasom OU a humanitárnych organizácií pri organizovaní ZLP,
- organizuje súčinnosť s podnikateľmi a právnickými osobami v prípade, že MU nemôže obec zvládnuť vlastnými silami,
- robí opatrenia na riešenie krízových situácií, organizuje a riadi ZLP v priestore vzniku MU, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, podnikateľov alebo právnických osôb na území obce,
- robí opatrenia na pomoc postihnutému obyvateľstvu, organizuje režimy života, rozvíja systém varovania a vyrozumenia obyvateľstva,
- prijíma opatrenia na materiálno – technické zabezpečenie ZLP,
- zabezpečuje opatrenia evakuácie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
- zhromažďuje osobné údaje o počte a totožnosti osôb, ktoré sa v čase krízovej situácie nachádzajú na území obce a odovzdáva ich OU,
- vytvára informačný systém a zabezpečuje odovzdávanie informácie o MU orgánom štátnej správy, ohrozeným subjektom a obyvateľstvu,
- vyžaduje poskytovanie pomoci od obvodného úradu.