Pojmy

Civilná ochrana

Sústava úloh a opatrení zameraných na ochranu  života, zdravia a  majetku obyvateľstva, ako aj národného hospodárstva prislúcha CO. Spočíva najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Hlavnými funkciami CO sú najmä evakuácia, organizácia a poskytovanie úkrytu, záchranné práce, boj s požiarom, zisťovanie a označovanie nebezpečných oblastí, poskytovanie núdzového ubytovania, zásobovanie a veľa ďalších.

Schéma ochrany obyvateľstva

Mimoriadna udalosť

Mimoriadna udalosť (MU) je škodlivé pôsobenie síl a javov vyvolaných činnosťou človeka, alebo prírodnými vplyvmi. Je to jav vychyľujúci systém z dynamickej rovnováhy. Ďalej sú to nebezpečné havárie, ktoré ohrozujú život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Spôsobujú narušenie informačných tokov, funkčnosť systému. Následne vyžadujú vykonanie záchranných a likvidačných prác.

Delenie mimoriadnych udalostí

Tabuľka: Delenie mimoriadnych udalostí

Krízová situácia

Krízová situácia (KSi) je ťažko predvídateľný, až nepredvídateľný priebeh skutočností po narušení rovnovážneho stavu. Jedná sa o mimoriadnu situáciu, kedy je bezprostredne ohrozená:

- suverenita a územná celistvosť štátu, jeho demokratické základy,

- chod hospodárstva, systém štátnej správy a samosprávy,

- zdravie a život veľkého počtu osôb, majetok vo veľkom rozsahu,

- kultúrne statky, životné prostredie alebo plnenie medzinárodných záväzkov, pričom ohrozeniu nie je možno zabrániť, ani jeho následky odstrániť obvyklou činnosťou správnych úradov, orgánov územnej samosprávy, ozbrojených síl, záchranných zborov, havarijných a iných služieb.

Krízový stav

Krízový stav (KS) je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti na jej charaktere a rozsahu (stav nebezpečia, núdzový stav, stav ohrozenia štátu, vojnový stav).  

Najzávažnejším krízovým stavom, v ktorom sa môže ľudské spoločenstvo ocitnúť, je vojnový stav. Paradoxom vojny v porovnaní s inými krízovými javmi je skutočnosť, že ľudia si spôsobujú útrapy zámerne, zabíjajú sa a spôsobujú si obrovské materiálne škody. Prechod z mierového do vojnového stavu sa riadi radom zásad, bez rešpektovania ktorých nie je možné vzniknutú krízu riešiť.

Krízový stav sa vyhlasuje:

- vznikom krízovej situácie,

- výnimočným rozsahom vzniknutých, alebo možných škodlivých následkov,

- použitím krízových opatrení.

Vyhlasuje a odvoláva sa prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Riziko

Riziko v nás vzbudzuje pocit kontroly a ovládania neznámeho. Prevracia subjektívnu neistotu v objektívnej pravdepodobnosti, v ovládaní procesov. Riziko chápeme ako abstraktnú veličinu s pravdepodobnosťou odvodenej od hrozby. Jedná sa o možnosť vzniku udalosti s výsledkom odchýlnym od predpokladaného cieľa s určitou štatistickou nádejou. Hovoríme o kvantifikovanej neistote. Riziká sa delia na riziká nevojenského charakteru, vojenského konfliktu a kombinované riziká.

Rozdelenie rizík

Hrozba

Ľubovoľný subjekt, ktorý svojím pôsobením môže poškodiť alebo zničiť konkrétnu chránenú hodnotu alebo záujem iného subjektu sa nazýva intencionálna hrozba. Neintencionálna hrozba definuje jav či udalosť ako bezprostrednú príčinu poškodenia alebo zničenia  konkrétnej chránenej hodnoty alebo záujmu.