Charakteristika lokality

Židovská náboženská obec v Novom Meste nad Váhom patrila k najstarším náboženským obciam na Slovensku. Bola založená v roku 1684. Po Bratislave, ktorá v čase obsadenia Budína Turkami, bola najväčším strediskom Židov z celého Uhorska, stala sa novomestská židovská náboženská obec druhým veľkým strediskom Židov na území Slovenska. Táto obec dala židovstvu  osobnosti, ktoré preslávili jej meno v širokom okolí i za hranicami Uhorska (Mešťan 1993). Náboženská obec prosperovala a mala veľký podiel na vývoji Nového Mesta nad Váhom až do roku 1939.

Vznik Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, obdobie autonómie (6. 10. 1938 – 14. 3. 1939) a vznik prvej Slovenskej republiky v roku 1939, sa stali politickým základom útokov proti židovstvu na Slovensku, nevynímajúc ani Nové Mesto nad Váhom. Nové Mesto nad Váhom neskrývalo svoje veľké sympatie voči gardistom, ako aj s nemeckou nacionálnou stranou, nacizmom.  Dlhoročná tolerancia v spolunažívaní židovského a nežidovského obyvateľstva, miestami v minulosti jemne naštrbená, sa po roku 1939 vytratila zo života tohto mesta. Rokom 1939 sa začína koniec jednej z významných náboženských obcí na Slovensku. I keď sa po roku 1945 vrátilo do Nového Mesta nad Váhom a okolia okolo 300 Židov, psychický tlak, ktorý narastal medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom, ich donútil z mesta odísť.

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.