Obrady kalendárneho cyklu

Veľkú zásluhu na tom, že Židia s okolitým obyvateľstvom sa nikdy úplne neasimilovali mali i obrady kalendárneho cyklu, obrady životného cyklu. Všetky sviatky a obrady kalendárneho cyklu spomínať nebudem. Spomeniem len niektoré, ako šabat, Roš ha-šana, Sukot, Pesach, Purim. Zabudnúť nesmiem na rituál, ktorý mnohých Židov sprevádza od kolísky až po hrob – kašrut.

Šabat je nariadený deň odpočinku, je ústredným a najvýraznejším obyčajom judaizmu. Svätí sa ako 7. deň v týždni, je vyhradený bohoslužbe a v tento deň je každá práca prerušená. Začína sa západom slnka piatkového večera, teda šabatového predvečera. Končí sa po súmraku sobotného večera. Dodržiavaním šabatu si pripomínajú, že sám Boh požehnal a posvätil siedmy deň na konci prvého týždňa stvorenia (Newman – Sivan: 2004: 197).

„Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho,

lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela,

ktoré stvorením začal konať“ (Gn. 2:3).

Dodržiavanie šabatu bolo zárukou zachovávania národnej existencie po celé stáročia. Zakázaný je akýkoľvek skutok, ktorý nie je v zhode s udržiavaním šabatovej atmosféry. Zakázané je rozsvecovať svetlo zápalkou, či elektrickým vypínačom, riadenie auta, varenie, pečenie, manipulovanie s peniazmi, šitie, písanie, púšťanie rádia, televízie, hra na hudobný nástroj (Newman – Sivan 2004: 197).

Výsadou ženy – gazdinej, je pozdraviť šabat rozsvietením aspoň dvoch sviečok alebo lámp. Sviatočne prestrie stôl, na biely obrus položí 2 pletené bochníky chleba pripravené na požehnanie (Newman – Sivan 2004: 198). Ak nie je prítomná žena, môže zapáliť svetlo ktorýkoľvek dospelý muž. Po zapálení svetiel si žena zakrýva tvár a odrieka požehnanie (Kyselicová 2002: 28-29).

V synagóge je v piatok večerná bohoslužba. Po návrate zo synagógy dá otec deťom svoje rodičovské požehnanie a potom prednesie Kiduš. Po požehnaní a po jedle sa často študuje týždenný oddiel Tóry a otec spravidla skúša vedomosti mladších detí (Newman – Sivan 2004: 198). Na druhý deň je stôl prestretý rovnako, len sviečky sú dohorené a už sa nezapaľujú. Popoludnie je venované štúdiu, deti hrajú šabatové hry (Kyselicová 2002: 32).

Roš ha-šana doslova znamená „hlava roka“, je to židovský Nový rok a slávi sa 1. a 2. tišri (siedmi mesiac). Podľa židovskej tradície sú na Roš ha-šana úplne spravodliví ľudia zapísaní do Knihy života a úplne zlí do Knihy smrti. Osud ostatných ostáva otvorený až do Jom kipur, kedy je vynesený konečný rozsudok. Roš ha-šana zahajuje každoročných desať dní pokánia. Veľká časť tohoto dvojdňového sviatku sa trávi v modlitbách a pri sebaspytovaní. Ak nepripadne prvý deň na šabat, trúbi sa počas obidvoch dní sviatku na baraní roh – šofar.

Zvyk posielať rodine a priateľom pohľadnice šana tova sa rozšíril v neskoršom období a stal sa veľmi obľúbeným. Pôvod tohto zvyku nevychádza z halachy (Newman – Sivan 2004: 163-164). Medzi Židmi v Novom Meste nad Váhom bolo zvykom počas týchto sviatkov obdarúvať chudobné deti zo židovskej školy oblečením alebo obuvou.

Sukot znamená doslovne „stany“, „sviatok stanov“. Počas týždňa, kedy sviatok prebieha, vládne sviatočná atmosféra, pričom najpodstatnejšie je prebývanie v suke. Jeho stavba začína po skončení Jom kipur, aby mohli Židia prejsť od plnenia jedného príkazu k druhému, alebo od „sily k sile“. Pobyt v suke je povinný a preto by mal byť aj príjemný. (Newman – Sivan 2004: 190) Suka musí mať minimálne tri steny, na strechu musí byť materiál, ktorý vyrastal v prírode (vetvy, lístie, slama, bambus, konáre). Zakázané sú dosky s klincami alebo drôtom. Spájať sa môže pomocou bavlnených špagátov. Strecha má poskytovať viac tieňa ako slnka. Majú byť cez ňu vidieť hviezdy. Suka sa vyzdobí papierovými reťazami a ozdobami, ovocím, s textami uvítania.

Večer pani domu zapáli sviečky a očakáva príchod manžela zo synagógy. Z bytu sa do suky prenesie jedlo a rodina si sadne k večeri. Pri mimoriadne zlom počasí sa zje jedlo v dome. Zbožní Židia v suke nielen jedia, ale i spia. Mnohí však odchádzajú po večeri spať od bytu. Chorých a odcestovaných sa povinnosť netýka, ženy a neplnoletí sa pridajú k ostatným.

Pesach začína v predvečer 15. nisanu a trvá 8 dní. Tento sviatok má pripomínať izraelský odchod z Egypta a vyznačuje sa mnohými zvláštnymi predpismi a zvykmi, z ktorých najdôležitejším je úplný zákaz chamecu. Väčšina Židov slávi prvé dva a posledné dva dni. Názov sviatku pripomína to, že Boh prekročil tie izraelské domy, ktoré boli potreté krvou baránkovou a tak ušetril prvorodených (Newman – Sivan 2004: 139-137). Pripomína obeť pesachového baránka pred odchodom z Egypta. Pesach je i sviatkom jari, spája sa s poľnohospodárskym cyklom.

V tieto dni je úplný zákaz čohokoľvek kvaseného. Tento zákaz vychádza z toho, že keď Židia odchádzali z Egypta, tak pri náhlom odchode nebolo možné nechať zakvasiť chlieb. Chamec sa nesmie konzumovať ani vlastniť. V predvečer sviatku sa vyčistia všetky kovové predmety a košerujú sa v kotly na tehlovej peci na dvore alebo na ohnisku. Väčšina rodín má pesachový riad, ktorý nikdy neprišiel do kontaktu s kvaseným. V niektorých domácnostiach kúpia nový riad, ktorý sa potom predá. (Kyselicová 2002: 51-53)

Seder - Sederová domáca bohoslužba sa koná v židovských domovoch počas dvoch večerov. Seder znamená poriadok, značí tradíciou ustálené poradie servírovaných jedál a činností, ktoré sa počas neho vykonávajú. Na slávnostnom stole nesmú chýbať tri macesy. Počas sederu sa otvárajú dvere domu, aby mohol Elijahu vojsť a priniesť zvesť o skorom príchode Mesiáša (Kyselicová 2002: 53 - 57).

Kašrut znamená doslovne rituálna spôsobilosť. Termín označujúci náboženskú platnosť niektorého predmetu či potreby podľa židovského zákona, hlavne v prípade potravín (Newman – Sivan 2004: 82). Podľa Pentatouch sú povolené Židom tie zvieratá, ktoré majú úplne rozdelené kopytá a prežúvajú (Lv. 11:3). Z vodných živočíchov sú povolené jesť tie, ktoré majú plutvy a šupiny (Lv. 1:9). Z vtákov sú vylúčené dravé vtáky, zdochlinári a netopiere (Newman – Sivan 2004: 83). Zakázaný je všetok okrídlený hmyz, chodiaci po štyroch (Lv. 11: 20-22). Z drobných živočíchov sú zakázané všetky zvieratá, ktoré sa hemžia na zemi, plazia sa po bruchu, majú mnoho nôh, chodia po štyroch. Zakázané sú „čisté“ zvieratá, ktoré majú známky choroby, rovnako i zdochliny sú zakázané (Newman – Sivan 2004: 83). Človek, ktorý sa dotkne zdochliny bude nečistý až do večera a kto by niesol zdochlinu, musí si oprať šaty a je až do večera nečistý (Lv. 11: 27-28).

Prísne zakázaná je krv:

„Ak by niekto z domu Izraela alebo z cudzincov,

ktorí sa v ňom zdržujú, jedol akúkoľvek  krv,

obrátim sa proti tomu, kto by jedol krv

a vyhladím ho spomedzi príslušníkov jeho ľudu“

(Lv. 17:10).

Pri získavaní mäsa zo zvierat je predpísaná rituálna porážka - šchita, používaná k odstráneniu krvi a minimalizácie bolesti a trápenia. Po porážke musí byť krv odvedená z mŕtveho tela zasypaná pieskom alebo hlinou. Krv, ktorá v mäse ostala, odstráni neskôr kuchárka alebo mäsiar polhodinovým máčaním v studenej vode, posypaním mäsa hrubou soľou zo všetkých strán a tým, že sa nechá ďalšiu hodinu odkrviť na naklonenom lopáriku. Potom sa soľ dôkladne umyje. Z mäsa sa musí odstrániť i zakázaný tuk a všetky žily (Newman – Sivan 2004: 83).

Hlavným pravidlom kašrutu je zákon zakazujúci jedenie mäsa a mliečnej potravy súčasne.  Zakázané je túto zmes variť a jesť (Newman – Sivan 2004: 83).

„...Nevar kozľa v mlieku jeho matky (Ex. 23: 19)!“

Dôležitým vybavením židovskej domácnosti je tzv. dvojitý riad. To znamená, že majú zvlášť riad, príbor a utierky na mliečne jedlá a zvlášť na mäsité jedlá. Skôr, ako môže človek zjesť mliečny pokrm po jedle s mäsom a naopak, musí uplynúť predpísaný interval. Dĺžka tohto intervalu sa však líši od jednej komunity k druhej. Po mliečnom jedle čaká človek, než začne jesť mäso pol hodiny, alebo si jednoducho vypláchne ústa a zje kúsok chleba. Po zjedení tvrdého syra musí uplynúť dlhšia prestávka. Podľa prísnych pravidiel sa po mäsitom jedle čaká šesť hodín, podľa anglo-nemeckého zvyku sú to tri hodiny a tí čo sa pridŕžajú holandskej praxe, jedia mliečne pokrmy po hodine.

Medzi ďalšie biblické a talmudské zákony, týkajúce sa jedla, patrí prehliadnutie zeleniny, ovocia a orechov, či v nich nie je hmyz alebo červík, používanie schváleného vína, vylúčenie konzumácie chamecu v akejkoľvek forme na Pesach (Newman – Sivan 2004: 84).

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.