Stavby - Ohel David (Stan Dávidov)

Jednou z dodnes zachovaných budov je i budova, v ktorej v minulosti sídlil Ohel David, židovský starobinec spolu so sirotincom, ktorý vznikol za podpory nadácie Adolfa Bajersdorfa. Časť tejto budovy ešte stojí, nachádza sa na ulici Klčové a i v súčasnosti slúži ako detský domov, takže svoju funkciu nestratila. Vo vnútri môžeme nájsť pamätnú tabuľu ku dňu založenia starobinca. Vo vojnovom období bol riaditeľom tejto inštitúcie Armin Frieder. Ten sa snažil Baiersdorfov starobinec premeniť na inštitúciu, ktorá by pomohla trpiacim Židom. Za týždeň sa v obci zozbieralo 30 000 slovenských korún. Veľké sumy darovali bratia Samuel a dr. Leopold Reiss. Eduard Krauss venoval všetok svoj majetok na opravu a rozšírenie starobinca a založil fond vo svojom mene.  Slávnostné položenie základného kameňa bolo 9. júna 1939. Zúčastnila sa na ňom väčšina ŽNO, ako aj kresťanských občanov. V decembri 1939 bola slávnostná inaugurácia renovovaného Ohel Davidovho domu. V prvom mesiaci svojej existencie Ohel David podával viac než 7000 jedál bezplatne tým, ktorý to potrebovali (Frieder 1993: 21-22).

Počas druhej svetovej vojny zohral Ohel David významnú úlohu na záchranu mnohých starých Židov. V roku 1941 v Ohel Davide museli zabezpečiť 230 ľudí, ktorým tu poskytli útočište (Frieder 1993: 41). Po deportáciách, od marca do mája 1942, zostalo v Ohel David len 24 ľudí. Však rabínovi Friederovi sa podarilo dostať na základe osvedčenia, ktoré podpísal, zopár ľudí mimo žilinského tábora.  Išlo o starcov, ktorí boli prijatí do Ohel Davida. Týmto sa počet obyvateľov v Ohel Davide zvýšil na 178 obyvateľov (Frieder 1993: 63). Dňa 31. júla 1942 bol na Slovensku vypravený posledný transport, ktorý bol obzvlášť nehumánny. Do dobytčích vagónov naložili starých, bezmocných a chorých Židov. Táto deportácia sa dotkla i starobinca Ohel David. Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom prišli inštrukcie poslať všetkých starcov do tábora v Seredi, kde mal byť otvorený starobinec. V starobinci bolo v ten deň 74 obyvateľov, podarilo sa zachrániť len 45 obyvateľov, 29 bolo prinútených „nastúpiť na osudnú púť“ (Frieder 1993: 71). 2. februára 1943 vládny komisár, ktorý mal na starosti židovské pracovné tábory, vydal vyhlášku, ktorou sa ustanovoval ústredný starobinec v židovskom pracovnom tábore v Novákoch. Kým sa dobudoval starobinec, starci boli premiestnení do židovského starobinca v Novom Meste nad Váhom. Židia, ktorí boli do Ohel David preložení, boli stále registrovaní na zozname v táboroch, z ktorých prišli (Frieder 1993: 86). V roku 1943 počet obyvateľov v starobinci  dosiahol 182 obyvateľov. V počiatočnom štádiu noví obyvatelia boli v krídle C, čo bola renovovaná budova Ortodoxnej židovskej náboženskej obce. Boli vykonané aj úpravy v krídlach A a B. Pri príchode ďalších ľudí postavili štvrté krídlo krčme, ktorú prenajali od Michalčíka. V tomto roku výdavky na kuchyňu, vrátane slávnostného Pésach sédera a poskytovanie diabetickej stravy, dosiahli 496 695 korún. Podarilo sa im otvoriť i vlastnú kliniku s röntgenom a inými lekárskymi nástrojmi. Lekárom starobinca bol určený dr. Huber. V roku 1943 zomrelo v tejto inštitúcii 13 ľudí (Frieder 1993: 121-123).

V nedeľu 26. marca 1944 sa konala v Novom Meste schôdza, na ktorej sa referovalo o vývoji v Ohel Davide. V roku 1944 boli z východného Slovenska evakuovaní zvyšní Židia na západné Slovensko. Na príhovor rabína Armina Friedera poskytol dr. Vašek Ohel Davidu právomoc zabezpečiť strechu nad hlavou a ochranu pre bezdomovcov a evakuovaných Židov nad 60 rokov z regiónov Šariš – Zemplín (Frieder 1993: 127). Aby mali kam ubytovať nových Židov, musel Ohel David začať stavať drevené chaty za 1 500 000 korún (Frieder 1993: 137). Postavili tak dočasné novomestské geto (Frieder 1993: 150).

1. 8. 1944 podal A. Vašek správu, ministrovi vnútra A. Machovi o židovskom starobinci v Novom Meste nad Váhom. Správa obsahovala medzi inými informáciami i napríklad umiestnenie a popis barákov: „Ústredný židovský táborový starobinec bol zriadený na základe výmeru Ministerstva vnútra odd. 14. číslo 14-1191-1/43 zo dňa 12. februára 1943 za tým účelom, aby odbremenil tábory od starcov a práceneschopných a zaradil všetkých tých, ktorí sú iba na ťarchu táborov do tejto novej ustanovizne. ...V Novom Meste nad Váhom udržovala Židovská náboženská obec starobinec, ktorý bol úplne zariadený a finančne vôbec nezaťažoval pracovné tábory, takže mohli byť sem všetci starci zaradení. ... K tomuto účelu muselo vedenie prikročiť k stavbe obytných barakov a keďže starobinec mal k dispozícii veľkú záhradu, ktorá je spolu so starobincom plotom ohradená, vystavily sa baráky na tomto pozemku. Baráky boly vyrobené jednak u Všeobecného stavebného družstva v Bratislave a v Pracovnom tábore Židov v Seredi. Umiestnenie barákov je nasledujúce: Prvý barák od Všeobecného stavebného družstva je pre manželov. Druhý barák je vlastne nemocenský pavilón, v ktorom je umiestnený táborový lekár, ošetrovňa, ošetrovateľky a kolektívne umiestnení ležiaci chorí a síce v jednej izbe muži a v druhej ženy. Ako tretí barák nasleduje veľký barák od Pracovného tábora Židov v Seredi s 18 izbami. V každej izbe sú štyri osoby. Jednak veľká spoločná sieň slúži ako jedáleň. Štvrtý barák je pre kolektívne ubytovanie. Piaty barák je pre spoločné ubytovanie jednotlivých rodín. Šiesty barák zakončuje sériu obytných barákov s veľkým seredským barákom s 18 izbami s veľkou spoločnou sieňou. V barákoch je prísne dbané o sanitné predpisy. Všade sú umyvárne a splachovacie záchody. Celý objekt je plotom a múrom ohradený a každý východ je znemožnený. (Nižňanský, Baka, Kamenec 2004: 289-290).“

V sobotu 2. septembra 1944 prišlo do Nového Mesta nemecké vojsko. Nemecký mestský náčelník Hilvik si vyžiadal od okresného náčelníka zoznam Židov, preto Armin Fieder kázal všetkým obyvateľom Ohel Davida a aj židovským obyvateľom Nového Mesta nad Váhom, aby ušli do bunkrov (Frieder 1993: 155). Na jeseň 1944 postupne deportovali obyvateľov Ohel Davidu do Serede. Dňa 17. októbra 1944 bolo deportovaných z Nového Mesta 920 obetí, medzi nimi rodičia rabína Friedera a Gizi Fleischmannová (Frieder 1993: 167).

Ohel David bol v roku 1944 - 1945 úplne zničený, obyvatelia boli prevezení do koncentráku v Seredi, alebo ušli do hôr. Po vojne sa časť Ohel Davidu obnovila a od roku 1948 slúžila ako sirotinec pre židovské deti. Detský domov pod názvom Ohel David bol zriadený Ústredným zväzom židovských náboženských obcí na Slovensku v Bratislave s pomocou Židovskej náboženskej obce v Novom Meste nad Váhom, od 1.1.1950 prešiel pod správu okresu a stal sa Okresným detským domovom. Správcom domova bol Armin Vogel.

V roku 1948 bol spísaný zoznam chovancov a chovaníc, ktorí mali ostať počas roku 1949 v detskom domove:

Drechsler Pavel                      Steiner Ervín

Hiršel Juraj                             Steiner Alfred

Jonáš Alexander                     Stín Alexander

Klein Egon                             Steiner Alexander

Kordič Igor                            Šimon Mikuláš

Löverberg Gabriel                  Weis Peter

Spitzer Tomáš                         ? Tomáš.

Deti, ktoré tu mali ostať prechodne:

Kleinová Vera                        Wollitzerová Gabriela

Bustín Peter                           Kumemerová Daisy

Bustín Michal                          Juskovič Artur

Steiner Juraj                          Grünvaldová Emilia

Koth Juraj                              Platzner Tomáš.

V decembri roku 1948 odišli z detského domova tieto deti:

Burger Tomáš                        Reisová Judita

Burger František                    Smidlová Dagmar

Šimorová Klára                      Malovec Ervín.

26. novembra 1948 bol z domova otcom vyzdvihnutý Eugen Mandela. V roku 1948 bolo v detskom domove Ohel David dovedna 31 chovancov a chovaníc z Nového Mesta a jeho okolia, ale aj z mnohých iných miest Slovenska.

Detský domov bol zásobovaný jedlom, oblečením a finančnou pomocou z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Bratislave. Rovnako na Ohel David prispievali i židovské náboženské obce z blízkeho okolia, ako ukazujú archívne záznamy, keď napríklad 12. novembra 1948 poskytli členovia židovskej náboženskej obce v Hlohovci, pri príležitosti veľkých sviatkov, finančný dar vo výške 8 620 Kčs.

V súčasnosti stojí už len časť pôvodnej budovy, avšak i tak bývalý Ohel David plní naďalej funkciu ochranného stánku pre bezbranných, svoj domov tu našli deti bez rodičov z blízkeho okolia.

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.