Stavby - Synagóga a dom pre zamestnancov náboženskej obce

„Miestom a súčasne symbolom verejného náboženského života židovskej obce je synagóga, inštitúcia, ktorej vznik je historicky doložený už v období po zničení Šalamúnovho chrámu“ (Mešťan 1993: 24). „Jej stavebná štruktúra sa v priebehu vekov menila, ale svätostánok, v ktorom sú uložené zvitky Tóry, stojí vždy čelom k polohe starovekého jeruzalemského Chrámu“ (Fishbane 2003: 185).

Náboženská obec v Novom Meste postavila počas svojej existencie tri synagógy a však ani jedna sa do dnešnej doby nezachovala. V  roku 1780 si postavili Židia novú synagógu, pravdepodobne na mieste starej, ktorá už pravdepodobne nestačila pojať všetkých veriacich (Bárkány-Dojč 1991: 227). Ani posledná, tretia synagóga, dnes už neexistuje. Ako dokazujú dobové fotografie, bola to impozantná budova. Synagóga mala znaky neologickej synagógy. Ide hlavne o interiérovú architektúru, pretože vonkajšia architektúra je strohá a bez veží, čo by mohlo naznačovať, že ide skôr o ortodoxnú stavbu. Medzi neologické architektonické prvky  synagógy patril almemor, ktorý sa nenachádzal v strede, ako to býva v ortodoxných synagógach, ale v okrajovej časti synagógy smerom na východ. Ďalším neologickým prvkom je i ženská galéria so zábradlím. Na druhej strane i keď je pre neologickú synagógu príznačný organ a spoločné sedenie mužov so ženami, v novomestskej synagóge sa sedelo oddelene, tak ako to bolo zaužívané v ortodoxných synagógach i keď oddelenie nebolo už tak striktne dodržiavané. Na prízemí sa modlievali muži, na balkóne bolo určené miesto pre ženy. Organ synagóga nemala a modlenie prebiehalo v hebrejčine. Dá sa povedať, že novomestská synagóga bola spleťou neologických a ortodoxných architektonických prvkov tradícií. Synagóga bola cez vojnu vypálená nemeckými vojakmi a po vojne bola úplne rozobraná.

„Potom som stál pred Veľkou synagógou na ulici rabína Jozefa Weisseho. Aj tento chrám bol zničený, zbombardovaný, zhorený a spľundrovaný. Zvitky Tóry boli znečistené, ich pergamen roztrhaný a porozhadzovaný po zemi na slame a hnoji, pretože hrdlorezi zmenili tento svätostánok na maštaľ pre svoje kone.“ (Frieder 1993: 178)

Po vojne synagógu nechala rozobrať židovská náboženská obec. Cirkevníkov nebolo, ich počet klesol na minimum, preto oprava stavby bola vylúčená. Likvidáciu stavby viedli murársky majstri Rudolf Pavlech a Rudolf Vlček z Nového Mesta nad Váhom. Odbúranie robili na vlastné náklady, ani nedostali za prácu zaplatené, s tým, že si nechali všetok stavebný materiál. Zároveň sa podieľali na oprave a stavbe budovy - kostola náležiacej novej cirkevnej a kostolnej správy na Hurbanovej ulici 35.

Dnes na mieste kde stála synagóga, stoja mestom prenajímané obchodíky, ktoré miestni obyvatelia nazývajú „šmolkobúdky“. Počas existencie židovskej náboženskej obce v Novom Meste nad Váhom sa vo funkcii rabína náboženskej obce vystriedali títo muži:

Saul Kampor 1700 – 1720

Mozes ben Zwi 1720 – 1740

Jakub ben Meir Neufeld 1743 – 1750

Benjamin ben Salamon  1750 – 1782

Jozef ben Aškenazi 1782 – 1806

Dávid Deutsch 1806 – 1832

Abraham ben Juda Aškenazi 1832 – 1845

Lazar Strasser 1845 – 1854

Jozef Weisse 1854 – 1897

dr. Filip Rosenberg 1904 – 1921

Jozef Weisz 1921 - 1938

dr. Aba-Armin Frieder 1938 – 1944

Dr. Armin Frieder bol posledným rabínom židovskej náboženskej obce v Novom Meste nad Váhom. Ako 22 – ročný začínal svoju rabínsku činnosť vo Zvolene. Začiatkom roku 1938 si vybral za miesto svojho pôsobenia Židovskú náboženskú obec v Novom Meste nad Váhom. Po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938 sa stal jedným zo zakladateľov Židovskej ústrednej úradovne pre krajinu Slovensko. Predvídal zhoršenie situácie Židov, preto sa usiloval o pripojenie ortodoxného vedenia k Židovskej ústrednej úradovni za cieľom vytvorenia jednotného predstavenstva židovskej komunity. Založil významnú inštitúciu, akou bol Ohel David, v ktorej cez vojnu našlo mnoho starých Židov z celého Slovenska útočisko (Frieder 1993: 13-14). Po vojne stál na čele Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, stal sa krajinským rabínom a však len na krátky čas, pretože v roku 1946 náhle zomrel  (Bárkány-Dojč 1991: 229 - 230). Tajomníkom náboženskej obce bol Alexander Weiler, čestným správcom ŽNO a Baiersdorfovej základiny (Ohel David) bol Beck Boris, kantorom bol Šalamun Jozef, Feig Ludevit a Sichermann Benjamin. Kostolníkom a inkasantom ŽNO bol Feldmann Abraham.

V knihe Židovské náboženské obce na Slovensku, autori píšu, že náboženská obec ešte donedávna vlastnila prízemný obytný dom postavený pri synagóge a záhradku v podobe trojuholníka (Bárkány-Dojč 1991: 230). Dnes už ani táto budova nestojí. Tak ako synagóga, tak i tento prízemný obytný dom pre zamestnancov náboženskej obce, je už len v spomienkach.

Ďalej v tej istej knihe spomínajú, že už v 18. storočí mali novomestskí Židia bet hamidraš (bejt midraš). Je to tak povediac študovňa, v ktorej talmudskí učenci viedli dlhé diskusie a polemiky. Tomuto „domu učenia“ bola učencami priznávaná väčšia posvätnosť ako synagóge. Študovňa slúžila zároveň aj ako dom modlitieb (Newman – Sivan 2004: 22).

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.