Židia v Uhorsku a na Slovensku

Židia zohrali v dejinách Uhorska dôležitú úlohu hlavne v jeho hospodárskom rozvoji. Odlišnosť v náboženstve a v spôsobe života, v odievaní, uzavretosť v getách, ich cudzí, pre ostatnú spoločnosť nezrozumiteľný jazyk, to všetko boli neznáme kultúrne prejavy, ktoré spôsobovali nedôverčivosť majoritnej kresťanskej spoločnosti voči nim. Zároveň sú to danosti, ktoré Židom po dlhú dobu pomáhali odolávať vonkajším akulturačným vplyvom. I keď sa Židia postupom času kresťanskej majoritnej spoločnosti kultúrne priblížili, nikdy nepodľahli jej asimilačným tlakom úplne.

Príchod a pôsobenie Židov na starom kontinente sa spája s rímskym impériom: prvá židovská kolónia v Európe vznikla práve v Ríme po roku 63 pred Kristom, keď rímsky vojvodca Pompeius dobyl Jeruzalem a judského kráľa Aristobula dal spolu s veľkým počtom zajatcov odvliecť do Ríma. Ďalšia a oveľa početnejšia kolónia židovských zajatcov bola zavlečená do Ríma po povstaní v roku 70. po Kristovi, keď vojvodca Titus dobyl Jeruzalem a prikázal zničiť druhý chrám. Práve s XV. rímskou légiou, ktorá figurovala v bitke o Jeruzalem, sa viaže pravdepodobný príchod prvých židov na územie Uhorska. Predpokladá sa, že vojaci tejto légie sa z Jeruzalema vrátili so židovskými zajatcami, ktorí s nimi postupovali najprv ako otroci. Až neskôr sa stali obchodníkmi a sprostredkovateľmi obchodu medzi Rímskou ríšou a germánskymi kmeňmi severne od Dunaja. Cez územie Slovenska viedli na  sever dôležité obchodné cesty, po ktorých prechádzali mnohí židovskí obchodníci.

Židia nasledovali rímske vojská na sever a do stredu Európy, ale zdá sa, že ich sídla boli počas bojov a prevratných udalostí, ktoré nasledovali po páde Rímskej ríše, oslabené a možno dokonca zanikli. V dejinách stredovekej Európy sa znovu objavili až koncom 13. storočia. To samozrejme neznamená, že keď sa prvé písomné doklady o ich živote v Európe objavili až koncom 13. storočia, že tu dovtedy neboli. Židia aškenázskej kultúry, ktorých svet sa geograficky rozprestiera od Alsaska po Ukrajinu a od Severného mora až po Taliansko, sa v Európe objavili po prvýkrát v 9. a 10. storočí. Toto obdobie, dá sa povedať, bolo pre Židov pokojné. Bolo obdobím ich integrácie do kresťanskej spoločnosti a obdobím ich narastajúceho významu v ekonomickej oblasti. Vytvárali si v mestách svoje komunity, prosperovali, od panovníkov a vysokých cirkevných hodnostárov dostávali rôzne privilégia a ochranné listiny. „V kresťanstve platilo to isté, čo v isláme: ľudia pri moci si za normálnych okolností Židov vždy cenili. Nenašli by totiž lepších mestských kolonistov. Židia vytvárali výhodné obchodné siete, ovládali výnimočné remeslá, rýchlo zhromažďovali majetok a boli ľahkými daňovými poplatníkmi.“ (Johnson 1995: 201).

Táto tolerancia vládla v latinskom kresťanstve dovtedy, kým nedošlo k vyhláseniu prvej krížovej výpravy (r. 1095). Od tejto chvíle sa postavenie Židov skoro všade zhoršovalo. Úrady sa voči Židom chovali čím ďalej rozdvojenejšie. Svetská šľachta považovala Židov za osobný majetok, s ktorým si môže hospodáriť. Cirkevná šľachta si cenila hospodárskeho prospechu, ktorý židovská prítomnosť prinášala (Johnson 1995: 201). Tvrdé časy vo Francúzsku a Nemecku, keď v rokoch 1420-1520 takmer stovka nemeckých miest začala vyháňať Židov, viedli od 14. storočia k migračným vlnám smerom na východ. Centrum aškenázskeho judaizmu sa v tomto období presúva do Čiech, na Moravu, do Poľska a Litvy, ktoré sa stali novými dôležitými oblasťami aškenázskeho života (Levi 2002:16).

„Väčšina historikov sa domnieva, že Židia sa usadili na území Slovenska počas trvania Veľkomoravskej ríše. Dnes máme historické dôkazy o tom, že za panovania kráľa Svätopluka žili v jeho ríši aj Židia. Za najstaršie židovské náboženské obce na území Slovenska sa považujú Bratislava a Komárno“ (Mešťan 1993: 4). Dokladujú to historické materiály z 11. storočia.

Koncom 11. storočia nastal značný prílev židovských utečencov z Čiech a Moravy na územie Slovenska, ktorých český kráľ Vratislav II. kruto prenasledoval. Mnohí z nich si našli nový domov na Slovensku. Po bitke pri Moháči nastal pokles Židov na území Slovenska. V mestách, kde vládol nemecký a maďarský živel, sa odohrávali protižidovské výtržnosti. Židia boli nútení opustiť mnohé mestá. Po konsolidácii pomerov v druhej polovici 17. storočia nastáva nová perióda v dejinách Židov na území Slovenska. Príchod Židov v rokov 1649-1650 sa stal predvojom neskoršej emigrácie moravských Židov na územie Slovenska. Väčšina miest Židom prístup nepovoľovala, našli si však domov na vidieku, v obciach obývaných Slovákmi. Strediskom Židov sa stala Bratislava, ktorá po obsadení Budína Turkami bola najväčšou a najvýznamnejšou náboženskou obcou v uhorskom kráľovstve. Druhým veľkým strediskom na území Slovenska bolo Nové Mesto nad Váhom, ktoré dalo židovstvu i veľa osobností, ktoré preslávili jeho meno ďaleko za hranicami Uhorska. Židovská náboženská obec v Novom Meste nad Váhom bola založená v roku 1684 (Mešťan 1993: 4-5).

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.