Zamestnanie, obchod a priemysel

Azda nijaká etnická skupina na Slovensku sa nevedela tak pružne prispôsobiť meniacim sa potrebám trhu ako Židia (Jelinek 1993: 275). Vďaka znášanlivosti obyvateľstva a benevolencii úradov mohli novomestskí Židia vykonávať najrôznejšie zamestnania. V protiklade k východoslovenským Židom, ktorých pri voľbe povolania silne obmedzovali, takže mohli byť nanajvýš obchodníkmi, krčmármi, podomovými obchodníkmi a v najlepšom prípade árendátormi, Židia západného Slovenska mali oveľa väčšiu voľnosť. Tým sa dá vysvetliť aj to, že náboženská obec v Novom Meste nad Váhom sa stala začiatkom 19. storočia jednou z najpoprednejších obcí celého Uhorska (Bárkány-Dojč 1991: 229).

V mestskej kronike na strane 136 Bednárik uvádza v kapitole Vývoj židovstva v Novom Meste nad Váhom, že v roku 1753 bolo v meste evidovaných 23 židovských obchodníkov. Jedným z najstarších dokladov, v ktorom sa hovorí o jednom z remesiel, ktoré vykonávali Židia, je doklad z roku 1763. Je to zmluva medzi židovskou náboženskou obcou a cechom krajčírskym, v ktorej sa židovská obec zaväzuje, že bude cechu platiť 5 zlatých, aby mohli voľne vykonávať i oni toto remeslo (Bednárik 1939: 142). Nebola to náhoda, že jedným z najstaršie doložených remesiel bolo krajčírstvo. Krajčírstvo a krajčírske dielne zostali jedným z najčastejších zamestnaní chudobnejších Židov, až do roku 1939, kedy mali zakázané vykonávať svoju živnosť a museli svoje dielničky zatvoriť.

Výročné trhy v Novom Meste nad Váhom sú povolené Ferdinandom I. z roku 1550. Podľa jedného župného svedectva boli výročné trhy odbavované v sobotu pre dobytok a v pondelok výkladný. Proti tomu nariadeniu sa v roku 1863 ohradili Židia, pretože im bola týmto odobratá možnosť obchodovania, keďže sobotu svätili, bola pre nich dňom pokoja. Vymohli si, že výročné trhy sa budú odbavovať vo štvrtok pre dobytok a výkladné v pondelok. Týždenné trhy každý piatok a pondelok (Bednárik 1939: 142-144).

 „Pokiaľ ide o zamestnania židov, nachádzame v Novom Meste všetky obvyklé zamestnania, živnosti, remeslá a obchody. Len poľnohospodársku činnosť mestská správa do určitej miery obmedzovala, čoho dôsledkom boli neprimerane vysoké počty v iných profesiách“ (Bárkány-Dojč 1991: 226-227). „V Novom Meste bola dokonca aj židovská kapela, ktorá vyhrávala na rôznych spoločenských podujatiach“ (Bárkány-Dojč 1991: 227).

Nové Mesto nad Váhom je známe tým, že väčšina podnikov, tovární v meste patrila Židom. V roku 1850 založil Friedler Herman mydláreň na odľahlom mieste pri potoku, no vo vnútri mesta. Táto prevratom zanikla (Bednárik 1939: 149). V roku 1872 M. Tauber si založil továreň na podkovky a železné výrobky. Podobné zameranie mal i závod Adolf Reiss a synovia, ktorý vyrábal vidly, reťaze, klince a iné poľnohospodárske potreby (Durdík a kolektív 1978: 13). Reiss patril k najbohatším Židom v Novom Meste nad Váhom. Na Námestí Slobody mal veľký dom, ktorý mu po roku 1939 arizovali, rovnako ako aj jeho továreň. V Reissovom dome dnes má sídlo Mestský úrad Nového Mesta nad Váhom a na mieste bývalej továrne je dnes závod Vzduchotechnika.

V meste boli ďalej známe tehelne Lányiová a Herzogová, garbiarne Freunda, Fuchsa a Quitta, pivovar a plynáreň (Durdík a kolektív 1978: 13). Jedným z tradičných židovských odvetví priemyslu je liehovarníctvo. Židia si buď prenajímali jestvujúce liehovary, alebo si zakladali liehovary nové. Rozšírenie jestvujúcich podnikov bolo často spojené so zavádzaním nových technológií (Jelinek 1993: 276). V roku 1842 Žid Kraus otvoril továreň na rum a likér, ktorú v roku 1872 prevzal Wister (Bednárik 1939: 149). Na námestí mal veľkoobchod s liehovinami. Ďalšia pálenica bola vo vlastníctve rodiny Tausovej.

Ďalším rozšíreným remeslom bola kníhtlač. Nie je to náhoda, že národ Knihy kníh sa venoval kníhtlačiarstvu. Len oni sami si mohli pripraviť knihy písané hebrejsky, preto sa museli naučiť i tomuto remeslu (Jelinek 1993: 278). V Novom Meste nad Váhom boli v roku 1934 podľa archívnych záznamov títo židovskí kníhtlačiari: A. Horovitz, J. Steimann, J.Brűck a vdova Lőwysohnová (ŠA MV pTN, fond okresný úrad Nové Mesto nad Váhom; kartón 65, zložka 873/1934).

Obchodu s obilím sa venovali Herzog a Engelsmann (Bednárik 1939: 149-150). Na šikovnosť Židov ako obchodníkov s obilím upozorňuje aj Jozef Ľudovít Holuby i napriek jeho protižidovským postojom. Do roku 1939 obchodovali v Novom Meste nad Váhom títo obchodníci s obilím: Blau Eugen, Herzog Jakub a Karol, Engelsmann Samuel. Pekáreň mal na Weisseho ulici, v miestach, kde je teraz pošta, Löwy. Kamenárstvu a výrobe náhrobných kameňov sa venoval A. Kraus a V. Ujhely. Prezrádza to signatúra s ich menami na náhrobných kameňoch nového židovského cintorína. V roku 1902 si Neubauer a Salvendy otvorili továreň na detské kočíky a na prútené kufríky. Továreň v roku 1923 zanikla (Bednárik 1939: 148).

O tom, že Židia sa venovali obchodu a podnikaniu svedčia aj rôzne dobové fotografie, ktoré zachytávajú obchody a firemné tabule obchodníkov. Námestie v minulosti obývali Židia, čo malo veľkú výhodu pre ich obchodovanie. Ich obchody boli sústredené v centre mesta, ale i v okrajových častiach. Na takýchto dobových fotografiách môžeme vidieť napríklad obchod Krauza Bernáta, Šándora Kaufmana, hotel Slovan, ktorého vlastníkom bol Neubauer. Medzi vlastníkov obchodov na námestí patril Klein, Friedlender a mnohí iní.

Židia neboli len dobrí obchodníci, kupci a remeselníci, ale milovali i vzdelanie, mnohí mali vyštudované rôzne akademické odbory. Medzi tradičné židovské odbory patrí medicína a právo. Židovskí lekári boli storočia slávni po celej Európe (Jelinek 1993: 278). V roku 1929 boli v okrese Nové Mesto nad Váhom títo židovskí obvodní lekári: Alex Quittner – Moravské Lieskové, Jakub Weiss - Beckov, Ignác Krauser – Stará Turá, Alexander Steiner – Čachtice, zástupca obvodného lekára v Novom Meste (ŠA MV pTN, fond okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, kartón 31, zložka 168/1929 prez.).

V roku 1942 boli v okrese Nové Mesto nad Váhom evidovaní títo židovskí lekári, ktorým bola pozastavená prax: Heumann Jakub, Gmeyner Mikuláš, Winter Oskar, Quittner Alexander, Neufeld Ladislav - zubár, Werner Maxmilian, Steiner Alexander, Weiss Jakub, Weiss Koloman – zubár, Waldmann Eugen – detský lekár, Schablin Štefan, Krieser Karol – zubár, Baumová Irena, Huber Adolf, Pórová Margita – zubárka, Maxmilian Quitt (ŠA MV pTN, fond okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, kartón 421, zložka 2990/1942)

Novomestský Židia sa od ostatného obyvateľstva odevom neodlišovali. Nosili mestský typ odevu. Muži na modlenie používali modlitebné plášte tality, na rukách mali obmotané modlitebné remienky tefilin, ktoré má vo svojej expozícii aj Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom. Na hlave počas modlenia a bohoslužieb nosili kipu. Ženský odev sa tiež ničím nelíšil od odevu ostatných obyvateliek mesta. Ortodoxní novomestskí Židia boli viditeľnejší. Muži nosili pajesy (okraje vlasov a fúzov) a dlhé kabáty, ktoré sa nazývajú kaftany.

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.