Židovská náboženská obec v Novom Meste nad Váhom

Názov Nového Mesta nad Váhom je v dobových listinách rôzny. Uvádza sa ako Regia villa, Nova civits, Nova villa, Possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Nové Mesto na Považí. V listinách vedľa latinského názvu je obyčajne tiež maďarský názov, ktorý je však nejednotný: Vyhel, Wyhel, Ujhely alebo nemecký názov Wag Neustadt. Dnešný názov je známy od roku 1584. NMnV leží na Považí v mieste, kde sa údolie Váhu rozširuje v úrodnú nížinu, ktorá je na jednej strane lemovaná Bielymi Karpatmi a na druhej strane Strážovskou hornatinou. Leží na obchodnej ceste, ktorej význam siaha až do praveku. Výborná poloha a úrodnosť tohto kraja, boli predpokladom k tomu, že bola obývaná už v staršej dobe kamennej (Ján Durdík a kolektív 1978: 5).

Keďže v okolí Nového Mesta nad Váhom boli rímske posádky, o čom svedčia nájdené rímske nádoby v okolí Čachtíc, je pravdepodobné, že už v 2. storočí n. l. tu boli aj Židia (Bárkány-Dojč 1991: 225). NMnV leží na starých obchodných cestách a Židia boli obchodníci. V neskoršom období sa už objavujú historické doklady o ich obývaní Nového Mesta nad Váhom a Trenčína. Súvisí to s vpádom Tatárov a ich obliehaním už spomínaných miest. „Obe mestá odolali vpádu, ubránili sa a za to dostalo Nové Mesto výsadnú listinu od kráľa Bela IV., ktorý ako prvý panovník v Európe dal židom významné výsady, zrejme aj preto, lebo sa veľmi aktívne zúčastnili znovuvýstavby Uhorska spustošeného Tatármi“ (Bárkány-Dojč 1991: 225).

„Výhodná poloha Nového Mesta a prírodné bohatstvo kraja čoskoro vzbudilo záujem židov. V roku 1268 vydal český kráľ Otakar moravským a českým židom obchodujúcim na Slovensku listinu, ktorou ich vzal pod svoju ochranu: boli oprávnení používať Nové Mesto ako prekladisko pri pltných plavbách po Váhu. Časť židov sa v meste usadila a vytvorila už v roku 1270 filiálku náboženskej obce v Uherskom Hradišti, ktorá už vtedy bola veľká a chýrna. Koncom 13. storočia žilo v Novom Meste 15 židovských rodín. Podľa záznamov prvými osídlencami boli Kohnovci a Löwyovci. Podľa mnohých príznakov sa dá usúdiť, že židia vychádzali v Novom Meste s kresťanským obyvateľstvom dobre. Až Ľudovít Veľký na pápežov nátlak chcel silou-mocou židov pokrstiť a keď sa nedali, dal ich vyhnať“ (Bárkány-Dojč 1991: 225-226).

Začiatkom 16. storočia, začínajú byť Židia prenasledovaní a asi z tejto príčiny opúšťajú v roku 1514 Nové Mesto (Bednárik: 136). „Po bitke pri Moháči (1526) počet Židov na území Slovenska výrazne klesol. Na jeseň dala vdova po kráľovi Ľudovítovi vyhnať židov z Bratislavy, čo vplývalo aj na postoj novomestskej správy.

Nariadenie z roku 1775 stanovilo prísne tresty za násilné prekrstenie, no dovolené bolo pokrstiť úplné siroty. Ale aj takých bolo veľmi málo, lebo židia boli veľmi opatrní a využívali všetky možné prostriedky – aj sťažnosti u miestodržiteľa – aby sa tomu vyhli“ (Bárkány-Dojč 1991: 227).

Významným obdobím pre Židov bola druhá polovica 18. storočia, obdobie vlády Jozefa II. V roku 1782 vydal panovník Tolerančný patent. „Vzťahoval sa síce v prvom rade na kresťanské (nekatolícke) zložky obyvateľstva monarchie, keď „deklaroval občiansku rovnoprávnosť pre všetkých príslušníkov kresťanských vierovyznaní.“ Zároveň však obsahoval aj nariadenia, ktoré zlepšili právne postavenie Židov. V dôsledku tohto zákona došlo k uvoľneniu niektorých sociálnych a ekonomických obmedzení. Židom uľahčil prístup k remeslám, priemyselnej výrobe, k výkonu slobodných povolaní. Z hľadiska budúcnosti bolo dôležité, že dostali reálnu možnosť získať svetské vzdelanie“ (Salner 2000: 53-54). V roku 1784, na základe nariadenia Jozefa II., vzniká v NMnV židovská národná škola, ktorá „odštartovala“ históriu školstva novomestskej židovskej náboženskej obce.

„Obdobie od smrti cisára Jozef II. až po rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, je dôležitým obdobím vo formovaní židovskej pospolitosti v Uhorsku“ (Mešťan 1993: 9). Židovské osvietenstvo si predsavzalo šíriť vo vnútri židovskej spoločnosti európsku modernú kultúru. Jeho najvýraznejšou črtou bola orientácia na nemecký jazyk a nemeckú kultúru. Neskoršia maďarizácia mala medzi židovským obyvateľstvom už skromnejší úspech (Mešťan 1993: 9), i napriek tomu, že novomestské stredné školy pôsobili priamo ako agenti maďarizácie a maďarizačný nátlak tu bol podobne ako v Liptovskom Mikuláši a Zvolene väčší, ako v iných mestách (Jelinek 1993: 281).

„V rokoch 1848-49 si mnohé slovenské mestečká vyliali zlosť na Židoch a najznámejšie boli nepokoje v Bratislave a Novom Meste nad Váhom“ (Salner 2000: 56). NMnV  patrilo v tej dobe k tým mestám, o ktoré sa opierali povstalci. Podľa záznamov v mestskej kronike proti povstalcom vystupovali „maďaróni“ a Židia, ktorí si vraj „najhorlivejšie počínali.“ NMnV dokonca sľubovalo proti povstalcom postaviť 2000 mužov bez rozdielov náboženstva. Tak to oznamoval v nemeckých bratislavských novinách dopisovateľ (Bednárik 1939: 60).

V roku 1868 boli Židia ako náboženské spoločenstvo zrovnoprávnení s majoritnou spoločnosťou. V mnohých ohľadoch získali väčšie práva ako mali iné nemaďarské národnosti v Uhorsku, čo vyvolalo mnohé negatívne reakcie (Salner 2000: 54). Veľká zmena v živote židovstva celého vtedajšieho Uhorska nastala na prelome rokov 1868-1869. Na kongrese uhorského židovstva 14. decembra 1868 v Pešti došlo k rozštiepeniu uhorského židovstva na dva prúdy: reformný-neologický a ortodoxný. „Po tom, čo oba prúdy boli uznané zákonom, neologický v roku 1869 a ortodoxný v roku 1871, vznikajú so súhlasom vrchnosti dve organizačné centrá židovských náboženských obcí. V Uhorsku nastáva ojedinelá situácia. Na mnohých miestach existovali 2, niekedy až 3 samostatné zákonom uznané židovské náboženské obce“ (Mešťan 1993:11). Židovská náboženská obec prijala oficiálne pomenovanie: Status quo ante židovská materská náboženská obec NMnV. V NMnV žila aj malá časť ortodoxných Židov, ktorí tu mali aj svoju modlitebňu.

V roku 1881 sa Ruskom šíril krvavý pogrom, rozvášnený ľud zabíjal Židov (Biermann a kolektív autorov 1992: 784). Antisemitistická vlna sa šírila celou Európou a 27. a 28. septembra v roku 1882 prišla i do Bratislavy. Bratislavské protižidovské nepokoje z týchto dní vyvolali oprávnené obavy i u novomestských Židov. Dňa 21. januára 1890 sa stáva novým richtárom Bernát Elyacza. Stalo sa tak pre maďarizačný nátlak zo strany „vrchnosti“. NMnV od tohto dňa až do prevratu malo židovského richtára (Bednárik 1939: 83). Ďalším významným dátumom pre uhorské židovstvo bol 16. október 1895, kedy vošiel do platnosti zákon XLII, prostredníctvom ktorého dal uhorský parlament Židom plnú občiansku a náboženskú slobodu (Salner 2000: 54).

Dňa 28. júla 1914 rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí L. Berchtold telefonicky vyhlásil srbskej vláde v Belehrade vojnu (Škvarna a kolektív autorov 1999: 128). Začala sa tým prvá svetová vojna a štyri roky hladu, nepokojov a obáv. „Rozpad Rakúsko - Uhorska a následný vznik Republiky Československej značil pre Židov ... prechod zo zabehaných pomerov do neistej budúcnosti“ (Salner 2000: 71). Veľký rozruch vyvolali udalosti v Novom Meste nad Váhom. Podľa dobových správ dňa 4. novembra 1918 sa strieľalo z prvého poschodia kaviarne Löwysohna. Maďarskí študenti a židovskí výrastkovia ostreľovali zhromaždený ľud na námestí (Salner 2000: 82). Bednárik v kronike o týchto nepokojných dňoch píše takto: „V Novom Meste začali náhle nepokoje a na okolí, rada musela vystaviť dokument, v ktorom prosila ľudí, aby zachovali pokoj a nerobili roztržky medzi obyvateľstvom a nerabovali u obyvateľov inej národnosti. Zo strachu pred nepokojmi sa židia začali sťahovať, nakladať na vozy a odviezli sa do hlavného stanu, kaviarne Löwysohnovej. Večer okolo deviatej hodiny veliteľ maďarskej čaty s dvadsiatimi mužmi ponáhľal sa do Čachtíc, odkiaľ došli chýry, že tam to už vrie, vyhrážajú sa židom a pánom. Ale zle pochodil. Ktosi v šere strelil mu do pŕs a bolo po maďarskej chrabrosti. Mužstvo sa vrátilo späť“ (Bednárik 1939:113-115). O 4. novembri 1918 píše takto: „Keďže v tento deň bol v Novom Meste jarmok, ľudia sa schádzali a chceli kupovať a niektorí samozrejme aj rabovať. Maďari začali strieľať z okien rôznych miest. Postrieľali veľa ľudí a veľa bolo postrelených, ktorí na následky svojho postrelenia zomreli“ (Bednárik 1939:115). Reakciou na tento čin bola rabovačka, ktorá sa uskutočnila ešte v ten istý deň, keď o 18:30 prišiel z frontu vlak s vojakmi, ktorí začali rabovať u Wohlsteina. Na to sa k nim pridali ľudia z okolitých dedín (Bzince, Lubina, Moravského Lieskové, Čachtice) a Nového Mesta nad Váhom. Rabovali, ničili jednu noc a skoro jeden deň neprestajne. Sekerami rozbíjali dvere obchodov, vnikli do vnútra, zjedli, vypili, čo sa dalo, čo nemohli zjesť alebo odniesť na mieste rozbili. Nepokoje skončili až 8. novembra príchodom československých légií (Salner 2000: 82).

Predsedníctvo v NMnV sa v týchto dňoch zhromaždilo a volilo nové predstavenstvo obce bez židovského zastúpenia. Židia pred rabujúcim ľudom utekali do mesta. Mesto sa začalo prílivu Židov brániť, povolilo prístup len tým, ktorí sa preukázali, že majú kde bývať a že si ich berie na starosť ich bohatá židovská rodina. Pobyt im bol povolený od 1. januára, kedy malo byť rozhodnuté o ich osude. Na nátlak občanov NMnV, ktorí sa sťažovali, že prisťahovaní Židia z okolia NMnV zvýšili bytovú núdzu, musela komisia 2. augusta 1919 zasadnúť a zaoberať sa „židovskou otázkou.“ Komisia riešenie našla: bohatším Židom bolo nariadené stavať (Bednárik 1939:109-115).

Nepokoje ustali, avšak bolo len otázkou času, kedy začnú znovu a v ešte ostrejšej podobe. V medzivojnovom období sa NMnV aj vďaka Židom hospodársky rozrastalo. Židia vlastnili továrne, veľkostatky, na ktorých zamestnávali obyvateľstvo z okolia. Výborné židovské školy pre ich vysoko kvalitnú výučbu navštevovali i kresťanské deti. V roku 1920 malo NMnV 5510 obyvateľov, z toho 60% boli Židia. V roku 1930 žilo v meste 1309 Židov (Bárkány-Dojč 1991: 229-230).

V roku 1934 malo Nové Mesto dvoch zástupcov obce. Jeden bol „kresťan“ – Trnovský, druhý z radu Židov Jozef Kraus (druhá mestská kronika: 20). I napriek zjavnému pokoju, ktorý medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom vládol, musela židovská strana čeliť obvineniam z maďarónstva. Alexander Wohlstein v mene židovskej strany obhajoval židovských príslušníkov, ktorí boli obvinení z toho, že pri prechádzaní maďarského ministerského predsedu Sömbasa mestskou železničnou stanicou ho až príliš nápadne pozdravovali (druhá mestská kronika: 21).

Dňa 12. júna 1938 sa uskutočnili voľby do obce, výsledky boli nasledovné:

- na kandidačnej listine mala

číslo 1 Československá národná socialistická strana a vo voľbách získala 240 hlasov,

číslo 2 mala Hlinkova slovenská ľudová strana a hlasov získala 1243,

číslo 3 Národné občianske združenie a získalo 112 hlasov,

číslo 4 Československá sociodemokratická strana, ktorá získala 510 hlasov,

číslo 5 Strana slovenských židov a získala 83 hlasov,

číslo 6 Strana republikánska a agrárna, ktorá získala 243 hlasov,

číslo 7 Československá strana ľudová (Mičurova) a získala 175 hlasov,

číslo 9 Komunistická strana československá, ktorá získala 554 hlasov,

a číslo 10 mala Židovská strana a získala 672 hlasov (druhá mestská kronika: 65).

Z týchto volebných výsledkov je vidieť, že Hlinkova strana mala v NMnV veľké množstvo priaznivcov. Svoje sympatie s gardistami a s nemeckou nacionálnou stranou a nacizmom vedeli aj dostatočne prejaviť. Napríklad v predvečer 50. narodenín Adolfa Hitlera usporiadali Novomešťania fakľový a lampiónový sprievod a oslavovali pred obecným domom. Slávnosť otvoril starosta obce J. Pavlačka, slávnostnú reč povedal Ján Pánik, miestny veliteľ Hlinkovej gardy a Dominik Štubňa. Na druhý deň, dňa 20. apríla, sa zišlo obecné zastupiteľstvo a premenovalo Wilsonovu a Holubyho ulicu na Ulicu Adolfa Hitlera (druhá mestská kronika: 69). V tomto období sa začína prvá etapa obmedzovania Židov vo verejnom a hospodárskom živote. Začalo sa to hospodárskym a profesným obmedzovaním, skončilo to ich izoláciou a následnou deportáciou do koncetračných táborov (Škvarna a kolektív autorov 1999: 151). Vznik Slovenskej republiky v roku 1939 bol pre Židov, pre členov židovskej náboženskej obce v Novom Meste nad Váhom, začiatkom ich konca.

Židia, ktorí v NMnV založili jednu z najstarších náboženských obcí na Slovensku, sa zaslúžili o jeho ekonomický a kultúrny rast. Dávali ľuďom prácu, vytvorili skvelé podmienky pre rozvoj školstva, prostredníctvom ktorého sa mesto v 19. storočí preslávilo. Dopomohli k vybudovaniu gymnázia. ŽNO dala židovstvu mnoho osobností ako rabína Jozefa Weisse, ktorý preložil do slovenčiny Päť kníh Mojžišových, založil prvú židovskú reálku v Uhorsku. Rabín dr. Armin Frieder v roku 1946 založil Ústredný zväz náboženských obcí na Slovensku, stal sa krajinským rabínom na Slovensku, bol členom Židovskej ústrednej úradovne. Za Židovskú stranu v Československom parlamente boli Židia z Nového Mesta nad Váhom. Židia pôvodom z Nového Mesta nad Váhom boli medzi zakladateľmi prvého moderného mestečka v Palestíne Petach Tikva. V neposlednom rade treba spomenúť i Eduarda Horna, takisto rodáka z Nového Mesta, ktorý protestoval proti zavretiu slovenských gymnázií a pravidelne spolupracoval so slovenskými politikmi (Jelinek 1993: 274-85).

Židia boli neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou rozvoja a života Nového Mesta nad Váhom. Počet židovského obyvateľstva v jednotlivých obdobiach:

V roku 1270 bolo v NMnV 15 židovských rodín. V roku 1735 tu bolo 80 židovských rodín s počtom 372 osôb. Podľa štatistík v roku 1882 z celkového počtu 5 308 obyvateľov Nového Mesta nad Váhom bolo 2 320 Židov. V roku 1910 sa ich veľa vysťahovalo do Argentíny, kde bývalý novomestský advokát dr. Sonnenfeld založil osadu, ktorú pomenoval podľa svojho mena. V roku 1930 zo 6 796 obyvateľov mesta sa 569 osôb hlási k židovskej národnosti, k židovskému náboženstvu sa hlási 1 309 občanov. V roku 1938 je sa k židovskej národnosti hlási 871 osôb, k židovskému náboženstvu 1 264 osôb. Celá židovská náboženská obec i s občanmi z okolia má 1 600 príslušníkov. V roku 1940 z celkového počtu 8 403 obyvateľov mesta je 1 291 osôb židovského náboženstva. Do 29. januára 1946 sa vrátilo 297 Židov z Nového Mesta nad Váhom a okolitých 8 obcí (Ammer 1 - 4 ). Tí, čo sa vrátili však postupom času pod psychickým nátlakom okolia NMnV opustili. V roku 2001 sa podľa štatistík v Novomestskom okrese k židovskej národnosti nehlásil nikto, rovnako ani k materskému jazyku jidiš. Podľa náboženského vyznania sa k židovskému náboženstvu prihlásilo 7 osôb. Tieto čísla z roku 1930, 1938 a z roku 2001 nám prezrádzajú, že Židia z Nového Mesta nad Váhom sa identifikovali a identifikujú religiózne. Údaje z roku 2001 sú z publikácie Trenčiansky kraj, ktorú vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky – Krajská správa v Trenčíne v roku 2003.