Stavby - Mikve - židovská vývarovňa

Mikve v preklade znamená zhromaždenie vody. Je to rituálny kúpeľ, ktorý navštevovali pobožní Židia najmenej raz do týždňa, pred sobotou a ženy vždy po menštruácii (Salner 1997: 183). Povinné sú ponoriť sa do mikve i pred svadbou a po pôrode, aby sa očistili. Mikve je taktiež vstupnou bránou konvertitu na judaizmus a očisťuje riad zakúpený od nežida (Newman – Sivan

2004: 117). Mikve sa nachádzala vedľa telocvične reálky, v blízkosti synagógy.

Dnes je v tejto budove, ktorá stojí na rohu Weisseho a Hurbanovej ulici, drogéria Tomanec.

„Ďievčatá sa museli kúpať pred svadbou v tej to sa volalo mikve a to bolo tam, kďe je tá telocvičňa, tam bola tá mikve a pred svadbou a po perioďe ňemala žena spať z mužom, kím nebola v tej mikve. Abi bola čistá. To značilo toľko, že sa očisťila. Ale ti neológi to asi málo kerí robil. Či to robili ortodoxi to ňeviem, ale moja mama ňigdi v mikve ňebola a muži ňemali s tim ňič, tí ňemali periódu. To boli len ženi“ (K. D. 1917).

Židovská náboženská obec mala i svoju vývarovňu, fungovala popri inštitúciu Ohel David. Dozorcom v ľudovej kuchyni bol Oestericicher Jozef, vedúci kuchyne bol Guttmann Zigfried a pomocníkom pri varení bol Imrich Weissberger. Za túto prácu nedostával žiaden plat a bolo to v roku 1942, kedy už bolo potrebné povolenie na to, či môže pre ľudovú kuchyňu pracovať. Jeho žiadosť bola odôvodnená nasledovne: „jedná sa o cirkevnú židovskú ustanovizeň, ktorá nemôže pri varení zamestnať nežid. silu preto nemôže byť ohrožený arijský trh práce“ (ŠA MV pTN, fond okresný úrad Nové Meste nad Váhom, kartón 422, zložka  4007/42).

Text je upravený a skrátený. Celý text si môžete pozrieť v časti Dokumenty.