Vitajte na stránke o Novom Meste nad Váhom  www.nmnv.sk 1
header 1
logo 1
1
header
navigation

     Štatistiky

Rank SK

Google PageRank

NAJ.sk
footer

História/Rímskokatolícky kostol

 

Rímskokatolícka cirkev

farnosť Nové Mesto nad Váhom
J. Gábriša 60/ 21
915 01 Nové Mesto nad Váhom 

Web farnosti: www.prepozitura.sk

E-mail:

Telefón kancelária: 032/771 23 73

Telefón dekan: 032/771 26 03

Správca farnosti: vdp. Mgr. Ing. Blažej Čaputa

                      (do júna 2014 - vdp. MgrTh. Ľudovít Malý)

prepozitura

 

Dekanát Nové Mesto nad Váhom Trnavskej arcidiecézy

Dekanát Nové Mesto nad Váhom má od roku 2010 16 farností. Sídlo novomerb dekanatu nove mesto nad vahomestského dekana je v Novom Meste nad Váhom. Od roku 2010 má dekanát tiež nový erb, zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky.


Štatistické údaje z roku 2007:
Rozloha dekanátu 697 438 742 m2
Počet obyvateľov: 70 750
Počet katolíkov: 38 286

Prepozitúra Panny Márie Nové Mesto nad Váhom

Bulletin

Prepozitúra Panny Márie

Nové Mesto nad Váhom

Vydal: Tising spol. s.r.o.,

Rok vydania: september 2010

 

Existenciu rímsko-katolíckeho kostola môžeme dokázať od polovice 13.storočia. Svedčí o tom listina Bela IV. z roku  1263, ako aj krstiteľnica , ktorá sa nachádza v múzeu. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Belo IV. ho daroval rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov. A ďalšie storočie o svoje práva neúspešne bojovali. Na rozdiel od ostatných fár v okolí sa zrejme tá novomestská vyhla drancovaniu Matúša Čáka.

 

Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Ten tu chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Stavbu realizovali ako osembokú centrálu podľa vzoru augustiniánskej centrály na pražskom Karlove, pričom z objektívneho výskumu nie je úplne jasné, či bol kostol vo svojom koncepte dokončený. Po husitskom spustošení a po odchode augustiniánov z Nového Mesta nad Váhom bola pravdepodobne v 16. storočí obnovená jeho centrála, pričom mohlo dôjsť k zmene v plášti centrálne sa javiacej lode na baziliku. Následne za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia s bohatou štukovou výzdobou interiéru kostola, ktorého stav sa zachoval viac-menej dodnes.
Skutočnosť, že Ctibor vychádzal zo stavby pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom sebavedomí. Možno bola stavba politicky motivovanou iniciatívou, ktorá mala podporiť a sprítomniť, v nie práve Luxemburgovcom priaznivo naklonenom Uhorsku, centrálnu stavebnú myšlienku dynastickej cisárskej reprezentácie s odkazom na Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si cisárstva na uhorskú korunu a trón.
 

Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. Do pôdorysu kostola boli zakomponované staršie časti existujúceho farského kostola (veža a pravdepodobne aj presbytérium), ktoré realizovala tu udomácnená dielňa pôsobiaca na hrade Beckov, s majstrami prizvanými z Čiech. Túto potom asi vystriedala dielňa s majstrami, ktorých si objednali samotní augustiniáni, prípadne s nimi hneď prišli. Títo majstri možno pôsobili už na stavbách starších českých augustiniánskych kláštorov. Ich technické a remeselné znalosti a štýlový výraz (klenbové obrazce, kružbové vzory, klinové rebrá so žliabkovaním, profilácie okenných ostení) boli augustiniánom známe a možno ich aj preferovali.
Kostol bol v pôdoryse, konštrukcii a sčasti aj v exteriéri zamýšľaný ako identická kópia Karlova.
 

Roku 1414 sa mu podarilo získať súhlas arcibiskupa a založil tu prepozitúru. Na čele prepozitúry stál prepošt (1. bol Peter) a pomáhalo mu 12 kanonikov z augustiniánskej rehole. Manželka Stibora, Dobrochna, darovala prepozitúre drevenú sochu Madony.

 

Po smrti Stibora sa ujal vlády jeho syn Stibor II., ale otcov plán postaviť úplne nový kostol neuskutočnil. Prebudoval románsku baziliku na gotický chrám a zanechal nápis nad hlavným vchodom. Poskytol peniaze prepozitúre aj vtedy, keď bola zničená po vpáde husitov a vtedy dal opevniť i mesto.

 

Rád augustiniánov opustil Nové Mesto v polovici 15.storočia a vrátili sa až v 16. storočí (postavili zvonicu) Ku kostolu patril aj mlyn, na ktorý si robili nároky obyvatelia Nového Mesta, preto medzi nimi často vznikali spory.

 

Až do roku 1570 tu boli len katolíci, až potom sa stretávame s evanjelikmi.

 

Pri rekonštrukcii námestia a priľahlých ulíc, vrátane nádvoria kostola sa pod starou dlažbou pri kostole našla krypta s hrobkou so 14 truhlami a pozostatkami neznámych ľudí a ženských prestrelených lebiek. Našli sa tu aj zvyšky pekárskej pece. Miesta, kde boli odkryté pozostatky z minulosti človeka, sú symbolicky znázornené v dlažbe nádvoria, aby ich mohli vidieť i návštevníci.

 

Podrobnejšie informácie získate v Monografii mesta Nové Mesto nad Váhom alebo v bulletine, ktorý je zobrazený vyššie.

 

Upozornenie: Preberanie fotografií bez súhlasu autora je zakázané.
Autor fotografií: Daniel Kopunec


EXTERIÉR KOSTOLA


INTERIÉR KOSTOLA

  

 


PREPOZITÚRA

 


KAPLNKA

   


KRYPTY

 


NÁDVORIE

   


ZÁHRADA


Z VEŽE KOSTOLA

          


HISTORICKÉ a INÉ

 

           

Autor fotiek 01-20: Martin Kolesár; č.60-61: Daniel Kopunec