|
Existenciu
rímsko-katolíckeho kostola môžeme dokázať od
polovice 13.storočia. Svedčí o tom listina Bela
IV. z roku 1263, ako aj krstiteľnica , ktorá
sa nachádza v múzeu. Pôvodný kostol (fara) bol
postavený v románskom slohu. Belo IV. ho daroval
rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov.
A ďalšie storočie o svoje práva neúspešne
bojovali. Na rozdiel od ostatných fár v okolí sa
zrejme tá novomestská vyhla drancovaniu Matúša Čáka.
Zmeny v tunajšej
farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Ten tu
chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa
vzoru Karlovho kostola v Prahe.
Stavbu realizovali ako osembokú centrálu podľa
vzoru augustiniánskej centrály na pražskom
Karlove, pričom z objektívneho výskumu nie je
úplne jasné, či bol kostol vo svojom koncepte
dokončený. Po husitskom spustošení a po odchode
augustiniánov z Nového Mesta nad Váhom bola
pravdepodobne v 16. storočí obnovená jeho
centrála, pričom mohlo dôjsť k zmene v plášti
centrálne sa javiacej lode na baziliku. Následne
za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17.
storočia sa uskutočnila rekonštrukcia s bohatou
štukovou výzdobou interiéru kostola, ktorého stav
sa zachoval viac-menej dodnes.
Skutočnosť, že Ctibor vychádzal zo stavby
pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom
sebavedomí. Možno bola stavba politicky
motivovanou iniciatívou, ktorá mala podporiť a
sprítomniť, v nie práve Luxemburgovcom priaznivo
naklonenom Uhorsku, centrálnu stavebnú myšlienku
dynastickej cisárskej reprezentácie s odkazom na
Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si
cisárstva na uhorskú korunu a trón.
Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. Do
pôdorysu kostola boli zakomponované staršie časti
existujúceho farského kostola (veža a
pravdepodobne aj presbytérium), ktoré realizovala
tu udomácnená dielňa pôsobiaca na hrade Beckov, s
majstrami prizvanými z Čiech. Túto potom asi
vystriedala dielňa s majstrami, ktorých si
objednali samotní augustiniáni, prípadne s nimi
hneď prišli. Títo majstri možno pôsobili už na
stavbách starších českých augustiniánskych
kláštorov. Ich technické a remeselné znalosti a
štýlový výraz (klenbové obrazce, kružbové vzory,
klinové rebrá so žliabkovaním, profilácie okenných
ostení) boli augustiniánom známe a možno ich aj
preferovali.
Kostol bol v pôdoryse, konštrukcii a sčasti aj v
exteriéri zamýšľaný ako identická kópia Karlova.
Roku 1414 sa mu podarilo získať súhlas arcibiskupa
a založil tu prepozitúru. Na čele prepozitúry stál
prepošt (1. bol Peter) a pomáhalo mu 12 kanonikov
z augustiniánskej rehole. Manželka Stibora,
Dobrochna, darovala prepozitúre drevenú sochu
Madony.
Po smrti Stibora sa
ujal vlády jeho syn Stibor II., ale otcov plán
postaviť úplne nový kostol neuskutočnil.
Prebudoval románsku baziliku na gotický chrám
a zanechal nápis nad hlavným vchodom. Poskytol
peniaze prepozitúre aj vtedy, keď bola zničená po
vpáde husitov a vtedy dal opevniť i mesto.
Rád augustiniánov
opustil Nové Mesto v polovici 15.storočia
a vrátili sa až v 16.storočí (postavili zvonicu)
Ku kostolu patril aj
mlyn , na ktorý si robili nároky i obyvatelia
Nového Mesta, preto medzi nimi často vznikali
spory.
Až do roku 1570 tu
boli len katolíci, až potom sa stretávame
s evanjelikmi.
Pri rekonštrukcii námestia a priľahlých
ulíc, vrátane nádvoria kostola sa pod starou
dlažbou pri kostole našla krypta s
hrobkou
so 14 truhlami a pozostatkami neznámych ľudí a
ženských prestrelených lebiek. Našli sa tu aj
zvyšky pekárskej pece. Miesta, kde boli odkryté
pozostatky z minulosti človeka, sú symbolicky
znázornené v dlažbe nádvoria, aby ich mohli vidieť
i návštevníci.
|
