Kaplnka sv. Ondreja
sa nachádza na severnom okraji historickej časti
Nového Mesta nad Váhom. Bola súčasťou starého
mestského chudobinca, ktorý bol zároveň
nemocnicou.
V roku 1636 dal pri
Hornej bráne biskup Juraj Széchényi vybudovať
špitál (chudobinec) a pri ňom kamenný kríž
(Klčovský kríž), ktorý tu stojí dodnes, mierne
posunutý.
V roku 1719 ho dal
obnoviť Ondrej Viszlay za prispenia jeho rodiny,
ktorá na obnovu chudobinca a výstavbu
kaplnky sv. Ondreja venovala 3000 zlatých.
Založili tiež základňu pre organistu a údržbu
kaplnky.
V bezprostrednej
blízkosti kaplnky stála horná mestská brána
a mestské hradby, okolo ktorých tiekol potok. Pri
kaplnke stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého,
ktorá bývala vždy v blízkosti vodných tokov.
Potok, ktorý tiekol zo Bziniec pod Javorinou
k niekdajšiemu Garajovmu mlynu, lemoval dnešnú
ulicu Klčové a zatáčal smerom k pošte a evanjelickému kostolu.
Samotná kaplnka
pozostáva z jednoloďového priestoru s polygonálnym
uzáverom, ktorý je zaklenutý valenou lunetovou
klenbou. Najcennejšou časťou jeho interiéru je
bohato zdobený drevený barokový oltár v tvare
akantového venca s obrazmi svätcov. V kaplnke bol
pozoruhodný organ s rezbárskou výzdobou. Ešte
v roku 1850 ho opravoval budínsky organár Karol
Péter. Postupne však vzácny nástroj rozkradli,
zachovalo sa z neho len 16 najväčších píšťal.
Po zbúraní starobinca
slúžila kaplnka ako márnica a od roku 1980 opäť
plní svoj účel. Pôsobivý barokový kríž
nachádzajúci sa v blízkosti kaplnky pochádza zo
začiatku 18. storočia. Zvon kaplnky demontovali
koncom 1.svetovej vojny a roztavili ho na potreby
armády.
(zdroj: Novomestský spravodajca a Nové Mesto
nad Váhom , Vlastivedná monografia mesta do roku
2009) |