Vitajte na stránke o Novom Meste nad Váhom  www.nmnv.sk 1
historia novomestskej zeleznice 1
1
1
header
navigation

     Štatistiky

Rank SK

Google PageRank

NAJ.sk
footer

História/Železnica v Novom Meste nad Váhom

 

Upozornenie: Časť textu je použitý z mestskej kroniky, preto sa v nej nachádzajú aj slová, ktoré sa dnes nepoužívajú; zvyšnú a väčšinu textu mám po súhlase pána Ing. Marka Englera a z internetovej stránky VLAKY.NET

 

Železničná stanica v Novom Meste nad Váhom

 

1872 - stanica bola postavená v r. 1872, výška stanice nad morom je 183,9 m

         - železnica bola pôvodne jednokoľajová a išla len do  NM

 

1878 - železnica predĺžená do Trenčína

 

1881 - železnica predĺžená do Žiliny

 

1904 - v roku 1904 bola pripojená druhá koľaj a stanica rozšírená

 

1910 - v roku 1910 bola postavená bočná trať do bane na lámanie kameňa

 

1925 - 5. augusta hladina vystúpila na 2,4 m nad normál, voda siahala až k tunajšej stanici

 

1926 - zahájená stavba tunela v Čachticiach

 

1928 - zahájená doprava v úseku NM – Čachtice v dobe repnej kampane 10. októbra 1928

         - 23.decembra dokončená stavba točny

 

1929 - začalo sa s prestavbou výmenových „zhlaví“ žilinského a bratislavského, kde väčšia zmena

           nastala vyústením novej trate z Veselí

         - 31. augusta boli dokončené všetky prác na tejto trati a 1. septembra vlakom 1604 o 11.hodine

           bola zahájená premávka

         - postavená bola nová koľajová váha o 35 995 ton, začalo sa chystať elektrické osvetlenie

           a dokončená stavba remízy

 

1931 - 5. júla 1931 prišiel do NM prezident republiky T. G. Masaryk (vlakom 7458 o 16:02 hod)

         - bola odovzdaná do užívania jednopatrová budova železničných kasární, postavená v záhrade

           u nádražia s miestnosťami pre ubytovanie vlakových mužstiev s kúpeľňou

         - bola prestavená budova nákladnej pokladny firmou Jáchynek z Brna na miesto ktorej

           postavené kancelárie

         - zbúraná drevená budova skladišťa pre podávanie tovaru a nahradená murovanou s asfalotovu            podlahou a priliehajúcou rampou, priestor medzi manipulačnými koľajnicami u skladísk bol            vydláždený

         - bola postavená 11. koľaj, koľaj vedúca na točnu a tzv. „Veľký štrac“

         - začatá stavba drôteného plotu a zriadená murovaná lichvacia rampa

         - postavený betónový most medzi koľajou 5 a 7

 

1936 - postavenie tzv. Čachtickej spojky, ktorá umožnila prechod priamych vlakov od Myjavy

           smerom na Piešťany

 

1938 - zvýšený počet tranzitných vlakov (rukujúci vojaci, vojenský materiál a pod.) vyvolal 21. mája

           zrušenie zjednodušenej dopravy medzi Novým Mestom a Veselím nad Moravou.

         - zrušenie dvoch hradiel medzi Novým Mestom nad Váhom a Brunovcami

 

1945 - Nemcami zničená vodáreň, sklad, SZZ a Čachtická spojka. Poškodené boli aj traťové koľaje.            Červená armáda začala okamžite s provizórnou opravou, aby sa podarilo sprevádzkovať

           aspoň jednu koľaj. Následne odovzdala stanicu pracovníkom železníc obnovených ČSD.

 

1947 - skolaudované nové skladisko

 

1948 - dokončená aj vodáreň (1948/49), niektoré staničné koľaje (č. 5 r. 1948) a v septembri 1948

           sa podarilo opraviť aj druhú koľaj medzi Novým Mestom a Trenčianskymi Bohuslavicami,

           pričom došlo aj k vyrovnaniu niektorých oblúkov

 

1949 - v septembri 1949 sa začalo s rekonštrukciou Čachtickej spojky

 

1950 - v stanici inštalované elektrické hodiny a staničný rozhlas

 

1953 - stavba studne pre novú vodáreň

 

1954 - úprava predstaničného priestranstva, začala sa prístavba výhrevne o sociálne zariadenia a

           ďalšie objekty, automatickej telefónnej ústredne

 

1955 - zaviedli sa 2 páry Pn medzi Veselím nad Moravou a Leopoldovom. To podnietilo

           znovuobnovenie Čachtickej spojky, po vojne už nepoužívanej

 

1957 - Čachtická spojka opäť uvedená do prevádzky – premávalo cez ňu 8 nákladných vlakov denne

         - v septembri 1957 začala výstavba skládky uhlia pri výhrevni, pričom sa použila aj

           úzkorozchodná manipulačná železnička. Stavba bola dokončená v roku 1958.

         - na všetky pracoviská v stanici  zavedený rozhlas po drôte, vrátane čakárne pre cestujúcich.

 

1960 - začala rekonštrukcia zvršku z Nového Mesta smerom na Čachtice

         - opravila a vydláždila sa prekladacia plocha medzi koľajami č. 12 a 14

 

1961 - 1. februára 1961 bola odovzdaná do užívania nová prístavba budovy (veľká čakáreň, kultúrne

           stredisko, bufet, novinová služba, úschovňa batožín, batožinová pokladnica, batožinový sklad,

           technická kancelária, kancelária vozňových skladníkov). Umožnila sa tak rekonštrukcia haly s

           pokladnicami, miestnosti pre matky s deťmi a do užívania boli odovzdané aj nové záchody.

 

1963 - výstavba rozhlasu v stanici so spätným ohlasom

 

1966 - výstavba 3-podlažnej budovy sociálneho zariadenia s veľkou spoločenskou miestnosťou

 

1970 - úplne motorizovaná doprava na trati Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou

         - 25. augusta 1970 boli dodané nové dieselové rušne do „depa“, pôvodné parné boli odoslané

           do Leopoldova

 

1974 - rozširovanie stanice o nové koľaje č. 13, 15b, generálna oprava zvršku smerom na

           Trenčianske Bohuslavice

 

1979 - predĺženie koľaje č. 4, na Čachtickej spojke pri St. 4 boli zapojené na ústredné stavanie,

           hlavné návestidlá (mechanické) v celej stanici boli napojené na elektrické osvetlenie namiesto

           bežne používaných petrolejok

 

1980 - výstavba novej budovy ATÚ

 

1987 - inštalácia svetelných návestidiel vzoru AŽD 71 vrátane odchodových a zriaďovacích, tiež            prebiehala výstavba mostu pre chodcov a cyklistov na trenčianskom zhlaví

 

1988 - elektrifikácia (otvorená 22. januára)  v úseku  Brunovce – Trenčín)

         - 1. decembra 88 bol spustený elektrický ohrev 34 výmen v stanici

         - na výhybky sa inštalovali elektromotorické prestavníky a elektromechanické SZZ sa nahradilo            reléovým

         - začalo sa s výstavbou trojpodlažnej budovy RSZZ, kde mali mať kancelárie aj Železničné            staviteľstvo, pôvodne sa mala stavať už v roku 1986

 

1995 - 16. mája bolo uvedené do činnosti diaľkové riadenie dopravy systému Siemens KGS 93S pre úsek Nové Mesto nad Váhom – Myjava. Išlo o prvé takéto zariadenie na sieti už novovzniknutých ŽSR. Riadenie sa od toho obdobia vykonáva z Nového Mesta nad Váhom.