|
Upozornenie:
Časť textu je použitý z mestskej kroniky, preto sa v nej nachádzajú aj slová, ktoré sa dnes nepoužívajú; zvyšnú a väčšinu textu mám po súhlase pána Ing. Marka Englera a z internetovej stránky
VLAKY.NET
Železničná stanica
v Novom Meste nad Váhom
1872
- stanica
bola postavená v r. 1872, výška
stanice nad morom je 183,9 m
- železnica
bola pôvodne jednokoľajová a išla len do NM
1878
- železnica predĺžená do Trenčína
1881
- železnica predĺžená do Žiliny
1904
- v roku 1904 bola pripojená druhá koľaj a stanica rozšírená
1910
- v roku 1910 bola postavená bočná trať do bane na lámanie kameňa
1925
- 5. augusta hladina vystúpila na 2,4 m nad normál, voda siahala až k tunajšej stanici
1926
- zahájená
stavba tunela v Čachticiach
1928
- zahájená
doprava v úseku NM – Čachtice v dobe repnej
kampane 10. októbra 1928
- 23.decembra
dokončená stavba točny
1929
- začalo sa s prestavbou
výmenových „zhlaví“ žilinského a bratislavského,
kde väčšia zmena
nastala vyústením novej trate
z Veselí
- 31.
augusta boli dokončené všetky prác na tejto trati
a 1. septembra vlakom 1604 o 11.hodine
bola
zahájená premávka
- postavená
bola nová koľajová váha o 35 995 ton, začalo sa
chystať elektrické osvetlenie
a dokončená stavba
remízy
1931
- 5.
júla 1931 prišiel do NM prezident republiky T. G.
Masaryk (vlakom 7458 o 16:02 hod)
- bola
odovzdaná do užívania jednopatrová budova
železničných kasární, postavená v záhrade
u nádražia s miestnosťami pre ubytovanie vlakových
mužstiev s kúpeľňou
- bola
prestavená budova nákladnej pokladny firmou
Jáchynek z Brna na miesto ktorej
postavené
kancelárie
- zbúraná
drevená budova skladišťa pre podávanie tovaru
a nahradená murovanou s asfalotovu
podlahou
a priliehajúcou rampou, priestor medzi
manipulačnými koľajnicami u skladísk bol
vydláždený
- bola
postavená 11. koľaj, koľaj vedúca na točnu a tzv.
„Veľký štrac“
- začatá
stavba drôteného plotu a zriadená murovaná
lichvacia rampa
- postavený
betónový most medzi koľajou 5 a 7
1936
- postavenie tzv.
Čachtickej spojky, ktorá umožnila prechod
priamych vlakov od
Myjavy
smerom na Piešťany
1938
- zvýšený počet tranzitných vlakov (rukujúci vojaci,
vojenský materiál a pod.) vyvolal 21. mája
zrušenie zjednodušenej dopravy medzi Novým Mestom
a Veselím nad Moravou.
-
zrušenie dvoch hradiel medzi Novým Mestom nad
Váhom a Brunovcami
1945
- Nemcami zničená vodáreň,
sklad, SZZ a Čachtická spojka. Poškodené boli aj
traťové koľaje.
Červená armáda začala okamžite s
provizórnou opravou, aby sa podarilo sprevádzkovať
aspoň jednu koľaj. Následne odovzdala stanicu
pracovníkom železníc obnovených ČSD.
1947
- skolaudované nové
skladisko
1948
- dokončená aj vodáreň
(1948/49), niektoré staničné koľaje (č. 5 r. 1948)
a v septembri 1948
sa podarilo opraviť aj druhú
koľaj medzi Novým Mestom a Trenčianskymi
Bohuslavicami,
pričom došlo aj k vyrovnaniu
niektorých oblúkov
1949
- v
septembri 1949 sa začalo s rekonštrukciou
Čachtickej spojky
1950
- v stanici inštalované elektrické hodiny a
staničný rozhlas
1953
- stavba studne pre novú
vodáreň
1954
- úprava predstaničného priestranstva, začala sa
prístavba výhrevne o sociálne zariadenia a
ďalšie
objekty, automatickej telefónnej ústredne
1955
- zaviedli sa
2 páry Pn medzi Veselím nad Moravou
a Leopoldovom. To podnietilo
znovuobnovenie
Čachtickej spojky, po vojne už nepoužívanej
1957
-
Čachtická spojka
opäť uvedená do prevádzky – premávalo cez ňu 8
nákladných vlakov denne
- v septembri 1957 začala
výstavba skládky uhlia pri výhrevni, pričom sa
použila aj
úzkorozchodná manipulačná železnička.
Stavba bola dokončená v roku 1958.
- na
všetky pracoviská v stanici zavedený rozhlas
po drôte, vrátane čakárne pre cestujúcich.
1960
- začala rekonštrukcia zvršku z Nového Mesta smerom
na Čachtice
- opravila a vydláždila sa prekladacia plocha medzi
koľajami č. 12 a 14
1961
- 1. februára 1961 bola odovzdaná do užívania nová
prístavba budovy (veľká čakáreň, kultúrne
stredisko, bufet, novinová služba, úschovňa
batožín, batožinová pokladnica, batožinový sklad,
technická kancelária, kancelária vozňových
skladníkov). Umožnila sa tak rekonštrukcia haly s
pokladnicami, miestnosti pre matky s deťmi a do
užívania boli odovzdané aj nové záchody.
1963
- výstavba rozhlasu v stanici so spätným ohlasom
1966
-
výstavba 3-podlažnej budovy sociálneho
zariadenia s veľkou spoločenskou
miestnosťou
1970
- úplne motorizovaná doprava na trati Nové Mesto nad
Váhom – Veselí nad Moravou
- 25. augusta 1970 boli dodané nové dieselové rušne
do „depa“, pôvodné parné boli odoslané
do
Leopoldova
1974
- rozširovanie stanice o nové koľaje č. 13, 15b,
generálna oprava zvršku smerom na
Trenčianske
Bohuslavice
1979
- predĺženie koľaje č. 4, na Čachtickej spojke pri
St. 4 boli zapojené na ústredné stavanie,
hlavné
návestidlá (mechanické) v celej stanici boli
napojené na elektrické osvetlenie namiesto
bežne
používaných petrolejok
1980
- výstavba novej budovy ATÚ
1987
-
inštalácia svetelných návestidiel vzoru AŽD 71
vrátane odchodových a zriaďovacích, tiež
prebiehala výstavba mostu pre chodcov a cyklistov
na trenčianskom zhlaví
1988
- elektrifikácia (otvorená 22. januára) v
úseku Brunovce – Trenčín)
- 1. decembra 88 bol spustený elektrický ohrev 34
výmen v stanici
- na výhybky sa inštalovali elektromotorické prestavníky a elektromechanické SZZ sa nahradilo
reléovým
- začalo sa s výstavbou trojpodlažnej budovy RSZZ,
kde mali mať kancelárie aj Železničné
staviteľstvo, pôvodne sa mala stavať už v roku
1986
1995
- 16. mája bolo uvedené do činnosti diaľkové
riadenie dopravy systému Siemens KGS 93S pre úsek
Nové Mesto nad Váhom – Myjava. Išlo
o prvé takéto zariadenie na sieti už
novovzniknutých ŽSR. Riadenie sa od toho obdobia
vykonáva z Nového Mesta nad Váhom.
|
