História/Knižnica Ľ.V.Riznera

Mestská knižnica L.V. Riznera - História

História novomestskej knižnice nesiaha tak ďaleko do minulosti. Svojím historickým vývojom prechádza od roku 1925 a za toto obdobie sa v nej vystriedali tisícky detských i dospelých čitateľov, ktorí v plnej miere zúročili svoje vedomosti získané v knižničných priestoroch. Pri jej zrode bol zákon o verejných knižniciach, ktorý každej obci ukladal povinnosť zriadiť a udržiavať zo svojho rozpočtu verejnú knižnicu. Tento, vo svojich princípoch a cieľoch veľmi demokratický zákon, sa na Slovensku začal uplatňovať až v roku 1925. Už v januári toho istého roku rada obce schválila osobitnou vyhláškou č. 781/1925 pôsobenie verejnej knižnice aj v našom meste. Jej základný fond tvorilo 201 kníh.

Umiestnená bola na obecnom úrade a pre verejnosť bola otvorená každú sobotu dve hodiny. Prvým knihovníkom bol profesor reálneho gymnázia Ján Kossl, ktorý túto funkciu vykonával do septembra 1936, keď ho vystriedal Pavel Sedláček. V prvom roku bol na činnosť knižnice vyčlenený príspevok 4 500 Sk. Pôvodný stav kníh sa doplnil na 256. Knižnica evidovala 189 čitateľov, ktorí realizovali 1 198 výpožičiek.

Hoci vojnové udalosti negatívne ovplyvnili aj činnosť knižnice, jej prevádzka nebola prerušená ani v tomto období. Na jej čele stál dobrovoľný knihovník Gabriel Mlynarič a knižný fond tvorilo 2 948 kníh.

V rokoch 1952 - 1960 plnila knižnica funkciu okresnej knižnice a okrem iných povinností vyplývajúcich z tohto statusu metodicky usmerňovala ľudové knižnice v 42 obciach vtedajšieho Novomestského okresu. V roku 1952 nastúpil do knižnice 1. profesionálny knihovník Ján Horňák. V tom istom roku dostala knižnica nové priestory v budove bývalej kaviarne Slávia na Gottwaldovej ulici. Prijatie knižničného zákona v r. 1959 a nová územná reorganizácia v roku 1960 si vyžiadali v celoštátnom meradle zmeny i v knihovníctve. V zrušených okresných sídlach došlo k transformácii okresných knižníc na mestské ľudové. Týkalo sa to aj knižnice v Novom Meste.

Okrem už spomínaného Jána Horňáka sa v knižnici vystriedali takmer 4 desiatky knihovníčok a jej činnosť od roku 1954 až po súčasnosť riadilo 5 riaditeľov: Anna Svozilová, Tatiana Boublíková, Božena Podolanová, PaedDr. Peter Striženec a od roku 1991 PhDr. Eva Berková.

Knižnica nikdy nemala účelovú budovu, preto pri jej histórii nemôžeme vynechať ani kapitolu sťahovania. Nie vždy boli presuny na úkor zmeny k lepšiemu a nie vždy viedli k spokojnosti knihovníkov či čitateľov.

V roku 1960 sa knižnica presťahovala do novovybudovaného Domu osvety. V knižnici v tom čase okrem riaditeľky B. Podolanovej pracovali dvaja pracovníci: Štefánia Trnovská a J. Horňák.

           V roku 1969 - pri príležitosti 120. výročia narodenia Ľ. V. Riznera - bola knižnica pomenovaná po tomto významnom slovenskom bibliografovi. Postupne sa menila na kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu, ktorá si v regióne budovala svoju pozíciu a priťahovala k sebe čoraz viac čitateľov.

Rok 1973 bol pre knižnicu zvlášť úspešný: získala vlastnú poschodovú budovu na Piešťanskej ulici, v ktorej sa po náročných rekonštrukčných prácach zriadilo oddelenie detskej literatúry. Ani nie po roku sa však musela vzdať nielen týchto renovovaných priestorov, ale i priestorov v Dome osvety. Presťahovala sa do bývalej kaviarne Považan na Ul. 1. mája, kde sídli až dodnes. Pri tomto premiestnení pod jednu strechu stratila asi 200 m² prevádzkovej plochy a dostala sa tak do vážnych priestorových problémov, ktoré sa v roku 1984 opäť na niekoľko rokov vylepšili, keď sa jej vrátila spomínaná budova na Piešťanskej ulici a zriadila sa tu pobočka.

Po zmene štátneho zriadenia v novembri 1989 bola v roku 1991 knižnica delimitovaná mestu ako priamemu zriaďovateľovi a organizačne začlenená do MsKS. V tom istom roku sa na základe reštitučného zákona musela budova pobočky vrátiť pôvodnému majiteľovi a nasledovalo ďalšie sťahovanie, tento krát do budovy, ktorá bola majetkom mesta. Pôsobenie pobočky sa však ukázalo ako málo efektívne a nízka návštevnosť s nedostatočným využívaním fondu spôsobili, že v roku 1993 sa mesto rozhodlo jej prevádzku zrušiť. Knihy a nábytok z piatich miestností sa sťahovali do už i tak dosť stiesnených priestorov na Ul. 1. mája. Výsledok bol priam katastrofálny: preplnené výpožičné priestory pôsobili ako sklady kníh, nenašlo sa miesto ani pre čitáreň a spoločenskú miestnosť či väčší priestor na organizovanie besied pre školy či verejnosť.

Poukazovanie na tieto nedostatky a ochota kompetentných o nich počúvať viedli aj v období, keď najmä mestské knižnice prechádzali dosť ťažkým obdobím a museli bojovať o každú korunu na svoju prevádzku, k nájdeniu spôsobu, ako tento problém riešiť. Vedenie mesta a MsBP prišli v tom najkritickejšom období s iniciatívou financovať projekt na rozšírenie knižnice v priestoroch kotolne, ktoré sa uvoľnili vďaka plynofikácii. Stavebné práce začali v októbri 1996 a ukončené boli v apríli 1997. Ich výsledok evidentne zmenil nielen pôvodnú podobu knižničných priestorov, ale predovšetkým vytvoril štandardný komfort nielen pre pracovníkov, ale i pre čitateľov. Po rozsiahlej rekonštrukcii pribudli dve veľké miestnosti: v jednej je umiestnené oddelenie detskej literatúry a druhá slúži ako klubová miestnosť.

Oddelenie pre deti bolo vybavené novým knižničným nábytkom a detskí čitatelia tak našli v ňom svoj vlastný svet rozprávok, moderných encyklopédií a ďalších kníh plných dobrodružstiev a nového poznania. Členenie tejto miestnosti umožnilo využiť jej plochu i na zriadenie úseku odbornej lekárskej literatúry, ktorej fond sa v roku 2004 rozrástol o knihy zrušenej lekárskej knižnice pri NsP v meste. Spolu s knihami sem prešli i mnohí čitatelia tejto knižnice, ktorí si môžu odbornú literatúru zo svojej oblasti vyberať nerušene v týchto priestoroch Zmenila sa aj podoba pôvodných knižničných priestorov. Osobitne sú vyčlenené napr. historické a dobrodružné romány, detektívky, romány z lekárskeho prostredia, sci-fi literatúra, pôvodná súčasná slovenská tvorba, tvorba regionálnych autorov a pod. Pribudla čitáreň a v každej miestnosti sa navyše vytvorilo niekoľko miest na štúdium pri výbere literatúry.