História/História erbu - symboly mesta

Text je použitý z publikácie Nové Mesto nad Váhom - Vlastivedná monografia mesta do roku 2009 - spracovateľ textu - Jozef Karlík

Celý článok si môžete prečítať v spomenutej publikácii!!!

Symboly Nového Mesta nad Váhom

Historický symbol Nového Mesta nad Váhom pravdepodobne obsahovala už pečať, ktorou overili  predstavitelia mesta splnomocňujúcu listinu v roku 1436¹. Pečať sa spomína v opise listiny, ktorá sa zachovala. Najstarší historický symbol Nového Mesta nad Váhom je obsiahnutý v novomestskej pečati, ktorá je po prvý raz doložená na písomnosti z roku 1516². Podoba tohto pečatidla je známa z dokumentov, ktoré vznikli až v 18. a 19. stor.³

Pečať vo veľkosti 40 mm má latinsky kruhopis písaný gotickou minuskulou: sigillum nostre Ciuitatis Nove (pečať naša Nového Mesta). Pečatný obrazec pozostáva z troch častí – Madony, architektonického motívu a štátneho znaku.

Madona

Postava Madony je umiestnená v strede pečatného poľa.

Autor predlohu hľadal v lokalite, ktorá ju mala ako symbol prezentovať. Nazdávame sa, že ju našiel v gotickej drevenej soche, v súčasnosti známej ako Beckovská, či Koryčanská Madona, ktorá v  čase vzniku pečatidla pravdepodobne zdobila hlavný oltár novomestského kostola. Jej vyhotovenie sa datuje ku koncu 14. stor. Novomešťania na prezentovanie farského kostola vo svojej pečati mali svoje dôvody, a tie by sme mohli hľadať vo vzájomnej spojitosti kostola a spomínanej gotickej sochy Madony. Je pravdepodobné, že sochu dal vyhotoviť vojvoda Stibor práve pre novomestský chrám, ktorý mienil koncepčne prestavať tak, aby bol pre Madonu dôstojným svätostánkom.¹² Kostol bol nielen architektonickou dominantou mestečka, ale v prvej polovici pol. 15. stor., v čase husitských nájazdov a vojenských výpadov bratríkovcov, zohral aj dôležitú obrannú úlohu.

Pri zhodnotení  významu najstaršieho pečatidla Nového Mesta nad je možno konštatovať, že táto vzácna novomestská sfragistická pamiatka je veľmi hodnotnou pečaťou, s vyváženou kompozíciou, originálnym výtvarným riešením a autentickou dobovou výpoveďou.

Od roku 1548 sa na uzatváracích dorzálnych pečatiach listov stretávame s odtlačkom pečatidla o polovicu menším priemerom (20 mm).²¹   Obsah je totožný s predchádzajúcim pečatidlom, autor však výrazne prispôsobil formálnu stránku pečate. Pečať je bez kruhopisu, na pravošikmej osi sú vyryté hore vpravo – dve majuskulné písmená SN a dole vľavo písmeno C (Sigillum Novae Civitatis). Korunovaná Madona s dieťaťom je bez gloriol, nad štítom uhorského štátneho znaku chýbajú všetky detaily, ktoré boli obsiahnuté na najstaršom pečatidle. Na tejto pečati je strecha veže kostola nižšia a štíty cimburia okolo nej sú menšie.

Nové Mesto toto pečatidlo používalo ešte aj v roku 1562. Jeho obnovenie nastalo v 19. storočí. Nešlo však o to isté pečatidlo. Pečatidlo máme doložené na písomnostiach z rokov 1826 – 1841.

V roku 1843 Nové Mesto použilo ďalšie pečatidlo. Panna Mária s Ježiškom majú tesne pri hlave rozoznateľnú gloriolu, drobné zmeny je vidieť aj na kostole. Strecha kostola nie je zobrazená s cimburím a aj stavba kostola je veľmi zjednodušená. Posledné použitie tejto pečate je doložené v roku 1857.

V tomto období sa vyskytujú odtlačky nového veľkého pečatidla. Vzniklo krátko po revolučných rokoch 1848-1849. Prvé použitie pečatidla je doložené v roku 1852 na pečati s clonou 25. S gotickým pečatidlom má aj zhodné znenie  kruhopisu: „SIGILLUM NOSTRAE CIVITATIS NOVAE“, gotickú minuskulu však nahradili majuskulné latinské písmená. Používanie tohto nového pečatidla máme doložené do roku 1873 29.

Nástup násilnej maďarizácie za vlády Kolomana Tisu (1875-1890) znamenal že text kruhopisov na pečatiach musel byť napísaný len v maďarskom jazyku. V administratíve Nového Mesta vznikajú  v tomto období 2 pečate. Odtlačok väčšieho pečatidla s priemerom 28 mm, používa mesto ako overovací prostriedok na písomnosti závažnejšieho obsahu. Nachádzame ho napr. na Štatúte Nového Mesta nad Váhom z roku 1887.³⁰ Maďarsky písaný kruhopis: VÁG-UJHELY MEZÖVÁROS (Nové Mesto nad Váhom  mestečko), je vpísaný do polkruhu v dolnej časti pečatného poľa.

Druhá známa pečať z tohto obdobia s priemerom 26 mm otvára éru gumových pečiatok. Jej odtlačky zisťujeme na písomnostiach od roku 1887³¹. Maďarský text kruhopisu bez medzikružia má skrátenú formu väčšej pečate: VÁG-UJHELY M(EZÖ)VÁROS.

Koncom 19. stor. si musela každá obec zadovážiť novú pečať v zmysle uplatňovania zákonného článku IV. z r. 1898 o jednotnom maďarskom pomenovaní obcí. Mesto sa obyčajnou nápisovou pečiatkou s maďarským textom: NYTRA VÁRMEGYE VÁGUJHÉLY KÖZSÉG *1910* zaraďuje medzi tie obce, ktoré už pred tým nepoužívali obrazovú pečať, alebo sa k svojmu tradičnému symbolu zachovali ľahostajne. Najstaršie použitie tejto pečiatky registrujeme v roku 1914.

Po vzniku I. ČSR nastala renovácia pečatidla s latinským kruhopisom z pol. 19. stor. Slovensky písaný kruhopis v pečati z roku 1920 znie: „*OBEC NOVÉ MESTO N(ad)/VÁHOM * ŽUPA NITRIANSKA.“.

Podoba pečate sa nezmenila ani v roku 1923, kedy sa v rámci nového župného zriadenia Nové Mesto nad Váhom začleňuje do Bratislavskej župy a táto skutočnosť sa zaznamenáva aj v texte kruhopisu novej pečiatky: „*OBEC NOVÉ MESTO N(ad)/VÁHOM * Bratislavská župa.“.³⁴

Od 1.1. 1928 sa zmenil text kruhopisu: Obec Nové Meston n(ad)./Váhom. Okr.: Nové Mesto n(ad)./V(áhom). Slovenská krajina.³⁵ V tomto období sa mesto prezentuje už svojím erbom. Po prvý raz je opísaný v organizačnom štatúte Nového Mesta nad Váhom³⁶, v ktorom sú uvedené aj mestské farby. Podľa tohto štatútu erb mesta „predstavuje v prostriedku stojacu Pannu Máriu, ktorá drží malého Ježiška v náručí. Vpravo vedľa postavy je plápolajúca zástavka a vľavo kostolík. Farby obce sú zelená a biela“.³⁷ Najčastejšia podoba erbu medzivojnového obdobia obsahuje všetky dovtedajšie známe figúry – Madonu, kostol, zástavu, ale i štátny znak.³⁸

Zástava nad erbom symbolizovala farby mesta a pozostávala z dvoch pruhov – bieleho a zeleného. Erb v nezmenenom obsahu sa používal aj v prvých dvoch rokoch povojnovej Československej republiky. Napr. na hlavičkovom papieri Miestneho národného výboru v Novom Meste nad Váhom z roku 1947 je v barokovom štíte zobrazený novomestský kostol vo svojej konkrétnej podobe a Madona stojí na zemeguli. Na svojom mieste, vľavo od Madony, zostáva aj slovenský znak. Tak ako pred rokom 1939 môžeme v ňom vidieť znova len národný symbol, pretože funkciu štátneho znaku automaticky stráca  so zánikom prvej Slovenskej republiky v roku 1945.⁴⁰

Zmena politickej klímy po roku 1948 okrem iného znamenala, že sa na najmenšiu možnú mieru  obmedzila individualita sfragistického a heraldického prejavu obcí a miest. Štátne inštitúcie, ako napr. Miestny národný výbor v Novom Meste nad Váhom, používali na overovanie písomností výlučne nápisové pečiatky so štátnym znakom. Novomestský historický symbol – Madona so sprievodnými figúrami – niekoľko desaťročí prestáva oficiálne existovať.

V roku 1975 vznikla Heraldická komisia Ministerstva vnútra SSR, ktorá dala podnet k tvorbe nového mestského znaku Nového Mesta nad Váhom spĺňajúceho ako odborné, tak aj ideologické kritériá. Prvý návrh mestského erbu, ktorý komisia 25. marca 1982 schválila, pozostával len z jednej erbovej figúry - kostola.⁴¹ Mesto však nepovažovalo rozhodnutie komisie za uzavretú záležitosť a opäť sa dožadovalo novotvaru, ktorý by „zodpovedal terajšej charakteristike mesta s modernými sídliskami“⁴².

Heraldická komisia na riadnom zasadnutí dňa 7. marca 1983 erb odporučila k používaniu. Mesto ho schválilo na svojom plenárnom zasadnutí dňa 8. júna 1983 uznesením č.65/1983-Z. Novovzniknutý mestský erb bol vyhotovený v tradičných novomestských farbách - zelená zostala farba štítu, striebornými (bielymi) sa stali kostol a zvlnená stuha.⁴³

Po roku 1989, na základe zákona č.369/1990 o obecnom zriadení, vzrástla autorita miest a obcí aj v rozhodovaní o mestských a obecných symboloch. Nové Mesto nad Váhom sa rozhodlo vypracovať návrh nového mestského erbu. Mesto pôvodne mienilo do nového erbu zobraziť všetky figúry z novomestského symbolu, teda aj štátny znak.⁴⁶ Na odporučenie komisie sa do erbového štítu vybrali len Madona a kostol. Východiskom pre vypracovanie erbu sa stala veľká pečať z pol. 19. stor., ktorá oproti pôvodnej pečati z pol. 15. stor. mala viac odchýlok, napr. nedodržanie gotickej podoby kostola. Pri výtvarnom spracovaní erbu sa vychádzalo z kresby, ktorú historik Július Ethey uviedol ako ilustráciu na obálke a na titulnej strane svojej knihy o Novom Meste v roku 1926.⁴⁷

Erb prijalo zastupiteľstvo Nového Mesta nad Váhom na svojom zasadnutí dňa 15.12.1995.⁴⁸  V Heraldickom registri SR je zaevidovaný pod číslom HR – 7/1992.

	Erb mesta Nového Mesta nad Váhom
	Vlajka mesta Nového Mesta nad Váhom pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej a zelenej. Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je dvoma cípmi, t.j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.
	Pečať mesta Nového Mesta nad Váhom je okrúhla, uprostred s mestským symbolom a kruhopisom Mesto Nové Mesto nad Váhom.
	Štandarda primátora mesta Nového Mesta nad Váhom má medzi ostatnými symbolmi osobitné postavenie. Je vlajkou primátora, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách mesta. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť vyhotovená v rôznych exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
	Krátka zástava mesta Nového Mesta nad Váhom je tiež štvrtená, s lemom striedavých farieb, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu mesta. Koruhva mesta  Nového Mesta nad Váhom predstavuje zvislý typ mestskej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu a spolu s ním sa vztyčuje na stožiar. Znaková zástava mesta Nového Mesta nad Váhom má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka erbu jeho šírke. Erbové znamenie je tu rozvinuté do celej plochy textilu.     Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva mesta  Nového Mesta nad Váhom predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Zástava mesta Nového Mesta nad Váhom má podobnú kompozíciu ako mestská vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne ustanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
	Okrúhle pečiatky mesta. Ich pečatné pole sa nelíši od mestskej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku primátora, mestského zastupiteľstva, alebo mestského úradu.