|
História školstva
História školstva v Novom Meste
nad Váhom súvisí s existenciou židovskej náboženskej obce. Vieme, že v roku 1785 bola táto obec druhou najväčšou (po Bratislave) v Uhorsku.
Židia v Novom Meste mali zmysel aj pre vzdelávanie. V roku 1784 tu bola
založená židovská národná škola. Od roku 1847 existovala v našom meste
privátna židovská 4-triedna vyššia normálka.
V roku 1854
prichádza z Uherského Brodu do nášho mesta Jozef Weisse.
Novomestskí Židia si ho zvolili za svojho hlavného rabína. Jozef Weisse
pokladal za jednu zo svojich hlavných úloh rozvinúť v meste školstvo. V roku
1855 povolené založiť v meste 1. triedu židovskej reálnej školy.
(Reálkami sa nazývali v tom čase stredné školy všeobecnovzdelávacieho typu so
zameraním na matematiku a prírodovedné predmety, ktoré pripravovali najmä na
štúdium technického charakteru, obvykle boli len 6-7-ročné.)
Požiar v roku
1856 zničil budovu školy i archív náboženskej obce. Jozef Weisse ešte
v tom istom roku si vyžiadal audienciu u cisára Františka Jozefa I., aby
vymohol podporu pre výstavbu novej školskej budovy.
V roku 1862
sa reálka oddelila od pôvodnej ľudovej školy a tento rok sa považuje za
oficiálny dátum vzniku chýrnej a jedinej svojho druhu v celom Uhorsku
židovskej reálky v Novom Meste n.V. Iba postupne sa formuje ako štvortriedna,
tzv. nižšia reálka.
Prví
učitelia prišli z Čiech, Moravy a Nemecka a učili po nemecky, ako si to Bachova doba vyžadovala.
Od roku 1877 sa vyučovacou rečou stáva maďarčina. Profesori sa museli naučiť
po maďarsky. V tom istom roku rabín Weisse zložil funkciu správcu reálky. Jeho
nástupcom sa stal Dr. Max Mahler, ktorý si predsavzal školu orientovať v duchu
maďarskom. Viedol školu v rokoch 1877-95. Novú budovu školy postavili v roku
1894, o tri roky nato aj telocvičňu.
Škola dostáva od štátu subvenciu – najprv 1200 forintov ročne, neskôr túto
sumu zdvojnásobili. Do roku 1893 J. Weisse vyučoval v škole
náboženstvo.
V šk. roku
1895/96 bolo zapísaných v židovskej reálke 141 žiakov: rím.-kat. bolo
17, evanjelikov 4 a 120 izraelitov. Podľa materinskej reči sa väčšina žiakov
považovala za Nemcov (114), 11 Slovákov a 16 Maďarov. Profesorský zbor tvorili
títo učitelia: riaditeľ Jakub Altmann, profesori – J. Frankl, M. Szalai, dr.
Z. Szantó, J. Ajsz, K. Wiesinger.
V roku
1907 sa počet žiakov pohyboval okolo 170-180. V tomto roku gróf Apponyi
zaradil profesorov do platovej stupnice štátnych profesorov.
V gymnaziálnej kronike zapísal ev.
kňaz Ján Martiš tieto údaje o vyšších tried židovskej reálky: V. tr. v roku
1914, VI. –1915, VII. –1916, VIII. –1917. Prvá maturita sa konala teda v roku 1917.
V septembri
1912 uplynulo
polstoročie od založenia reálky. Židovská náboženská obec poverila prípravný
výbor na čele s prednostom Šándorom Neubauerom zabezpečiť dôstojné oslavy
tohto výročia. Jubilejné oslavy sa začali 25. mája 1913 tesne pred 12.
hodinou v preplnenej židovskej synagóge, vyzdobenej zelenými vetvičkami
a trikolórami. Pozvali bývalých profesorov i študentov.
Chrámový obrad odbavoval hlavný
kantor Adolf Wider, piesne spieval chór študentov.
Slávnostnú reč predniesol Dr. Filip Rosenberg, hlavný rabín a profesor
náboženstva v reálke. S hlbokým uznaním hovoril o zakladateľovi školy Jozefovi
Weissem. Oslavy pokračujú v telocvični
školy. Na pódiu medzi poprednými hosťami sú: Adolf Pongrácz – rím.-kat.
prepošt, hlavný rabín Dr. F. Rosenberg, poslanec parlamentu Dr. Aladár Markhot,
riaditeľ ústavu Július Mészáros. Riaditeľ hovorí podrobne o histórii školy.
Rečnili tiež viacerí z absolventov školy.
Okrem jubilejnej ročenky sa
zachovala 53. výročná správa reálky za šk. rok 1914/15. V úvode
sa dozvedáme o situácii v škole počas prvej svetovej vojny. Telocvičňa
slúži potrebám Červeného kríža. Z profesorov bol povolaný do armády Dr. Ignác
Kovács. Dr. Kovács bojoval ako
dôstojník v 14. honvédskom pešom pluku a počas bojov pri Lubline bol zranený.
Na bojisku je aj “školský sluha”, školnícku prácu s námahou vykonáva jeho žena
s rodinnými príslušníkmi. Na fronte slúži aj Dr. Gejza Zúbek, katechéta kat.
náboženstva, ako kňaz poľnej nemocnice.
Dôležitý
je abecedný zoznam členov zboru: riaditeľ Gyula Mészáros učí maďarčinu,
francúžštinu, prírodopis, profesori Ármin Bokor – maď., N, Z, D, Arnold Dréher
– rím.-kat. kaplán, dr. Ármin Erdödy – maď., N, Z, D, krasop., Lajos Garaj –
evanj. Kňaz, dr. Filip Rosenberg – hlavný rabín, Matyás Szalai – kresl., G,Z,
Hugo Szántó – počty, P, Ch, Gyula Vajsz – P, Fr, dr. Gejza Zúber – rím.-kat.
kňaz.
Prehľad o žiakoch v ročníkoch: 1.
– 52 žiakov, 2. – 37, 3. – 32, 4. – 36, 5. – 21, z toho sú jediné dve
študentky školy ako privatistky – Edita Kulka a Cerlina Rosenberg (tá je
v roku 1920 medzi prvými absolventmi nášho gymnázia), 6.roč. – 16 žiakov,
spolu na konci roka – 194.
Riaditeľ Július Mészáros vedie
školu aj v ťažkých rokoch vojny – až do jej poštátnenia. Po roku 1918
profesori židovskej reálky opustili Nové Mesto nad Váhom, odišli zväčša do Pešti.
Slovenská okresná národná rada,
ktorá sa utvorila v meste 9.11.1918, vypovedala z územia Nového Mesta dr.
Ármina Edördiho, profesora školy, pre jeho “divoký maďarský šovinizmus”.
V roku 1919 po zániku židovskej reálky vzniklo gymnázium, ktoré dostalo
pomenovanie podľa Milana Rastislava Štefánika. Sídli
dodnes v budove na Športovej ulici (od roku 1924).
Je najstaršou strednou školou v Novom
Meste nad Váhom. Po I. svetovej vojne v meste vznikla Odborná hospodárska
škola (1927), zameraná na poľnohospodárstvo, po niekoľkých zmenách v názve
(naposledy Stredné odborné učilište) sa dnes volá Stredná odborná škola.
Taktiež vznikla aj škola zameraná na informatiku a strojársky priemysel -
Združená stredná priemyselná škola, ktorú navštevujú nielen obyvatelia mesta
ale aj z okolitých miest a obcí. Veľký význam v našom meste zohral aj vznik
Združenej strednej školy obchodu a služieb.
Od 9.
septembra 2008 v rámci novej školskej reformy na celom Slovensku platí nové
pomenovanie stredných škôl so zameraním ako Stredná odborná škola.
Časť textu použitá z kroniky Gymnázia M.R.Štefánika!!!
|
